Horúce nápoje patria k zimnému obdobiu nejako prirodzene – dokážu zahriať na duši aj tele. Ak toto tvrdenie však zoberieme vážne, je tomu skutočne tak? Je možné, aby pitie horúceho nápoja dokázalo významne dvihnúť telesnú teplotu – a teda, stalo sa liekom na podchladenie? A koľko by ho potom bolo treba? Práve na túto odpoveď sa vo svojom článku pokúsil nájsť odpoveď americký lekár Aaron R. Billin.

Pitie horúceho sladkého čaju je odporúčaným postupom ohrievania u ľudí postihnutých miernym podchladením (do 32°C) – teda u takých, ktorí sú pri vedomí a majú chladovú triašku. Odporúčanie podať horúci sladký čaj sa vyskytuje u viacerých odborných usmernení v liečbe podchladenia, a jeho teoretický prospech vychádza z dvoch predpokladov. Prvým predpokladom je samotná teplota nápoja, ktorá má byť schopná dvihnúť teplotu tela podchladeného. Druhým predpokladom je obsah cukru v nápoji, ktorý má podchladenému dodať rýchlo dostupný zdroj energie, ktorý svaly využijú pri tvorbe tepla chladom vyvolanou triaškou. Práve na prvý predpoklad sa zameral Billin vo svojej úvahe.

Billin sa pokúsil za pomoci prvého zákona termodynamiky vypočítať, koľko litrov horúceho čaju (60°C) by človek potreboval, na to aby sa jeho teplota tela vrátila do normálu (37°C). Výsledky jeho výpočtov, hoci len teoretické, sú zaujímavé, avšak trochu bizarné. U 75 kilogramového človeka, ktorý je podchladený na teplotu 34°C by bolo podľa Billinových výpočtov potreba až 8,1 litra teplého čaju v krátkom čase! Ak by iný podchladený mal, povedzme, 135 kilogramov, potreba teplých tekutín na zahriatie by sa vyšplhala až na neuveriteľných 14,6 litra. Spomínané čísla sú samozrejme len teoretické, a pre podchladeného by mohli byť pri pokuse o ich vypitie dokonca nebezpečné. Trochu reálnejším objemom pre praktické využitie je liter horúceho čaju, ktorý podľa Billinových výpočtov dokáže dvihnúť teplotu tela o 0,4°C.

Aj takáto teoretická úvaha ukazuje, že horúce nápoje v zvládnutí mierneho podchladenia pravdepodobne nehrajú až tak dôležitú úlohu. Autor nakoniec zdôrazňuje, čo je u podchladeného dôležité – sledovať stav vedomia, nechať ho triasť sa (produkcia tepla), odstrániť mokrý odev a izolovať podchladeného pred ďalšími stratami tepla, zabezpečiť hydratáciu a kalorický príjem. Z vyššie uvedeného teda možno konštatovať – keď už na hory v zime, nech je čaj viac sladký, ako horúci. Kalorická hodnota totiž pravdepodobne pomôže viac, ako samotná teplota.