Známe príslovie hovorí, že nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch. A niekedy je toto príslovie tak zapeklité, že sa to nešťastie stáva ľuďom v horách, či na iných odľahlých miestach. Články v odborných lekárskych časopisoch bývajú málokedy pre bežného čitateľa atraktívne. Časopis medicíny extrémnych podmienok je v tomto ohľade odlišný. Dokáže priniesť dychberúce príbehy spojené s prírodou, ktoré píše sám život. Možno sa vďaka nim človek priučí, ako sa dá (ne)prežiť v divočine.
Letecké dni na Mt. Everest
Zrovna sa pod najvyššou horou sveta začal mesiac máj, a s ním aj frekventovaná lezecká sezóna tohto populárneho velikána. Každoročne sa pod Mt. Everest zbehnú horolezci z celého sveta, aby pri troche šťastia zdolali najvyššiu osemtisícovku. Tieto často komerčné expedície si však vyžadujú zložitú logistiku v podobe kyslíkových fliaš, výbavy a proviantu, o ktoré sa majetným zahraničným horolezcom starajú domáci Nepálčania – šerpovia.
Bežný deň pre jedného nepálskeho nosiča sa však zmenil na čosi neuveriteľné. V skorý májový deň sa skupina nepálskych nosičov vydala so zásobami kyslíkových bômb do vysokohorského tábora Camp 4 vo výške 8000 m.n.m. Tu štandardne vyložili svoj náklad, a spoločne v strmých úsekoch istení o fixné lano zostupovali k nižšie položeným táborom. Pri zostupe, približne vo výške 7000 metrov sa však jeden zo šerpov odpojil od skupiny. Odistil sa od fixného lana, a začal sa vzďaľovať od skupiny, ktorá sa ho dohováraním a krikom snažila prinútiť k návratu. Nosič však na volanie nereagoval – bol celkom zmätený, potácal sa, a skupine bolo jasné, čo sa práve odohráva. Trpel ťažkou formou výškovej choroby. Odčlenenie sa od skupiny v takomto stave totiž znamená jediné – riziko smrti blížiace sa hodnotám istoty.
Skupina lezcov po krátkom čase stratila nosiča z dohľadu, a nedokázali ho nájsť – ich kamarát sa musel zrútiť z hrebeňa. V rovnakom čase iná skupina lezcov zažila momenty hrôzy. Z iného stanoviska pozorovali hrebeň západnej steny Lhotse, kde sa túlala maličká postava. Tá sa za niekoľko okamihov zapotácala, a spadla. A padala dlhočizným pádom, tesne pod známy tábor Camp 2 (6600 m.n.m). Okamžite na to zalarmovali záchranné zložky k obeti neďaleko obývaného tábora. Záchrancovia k obeti však postupovali s malou nádejou. Nález na mieste nehody šokoval všetkých zúčastnených. Šerpa, ktorý sa pred niekoľkými minútami rútil k zemi zo 400 metrovej výšky, bol nažive. To snáď nie je možné!
Záchranná skupina okamžite privolala záchranársky vrtuľník, a previezla pacienta na snehové pole, ktoré mohlo poslúžiť ako heliport. Po prvom vyšetrení šerpu sa javilo, že okrem udretej hlavy nemá dolámané končatiny, panvu, hrudník, chrbticu – jednoducho nič! Do koncovej nemocnice v Káthmandú sa na ošetrenie dostal do 2,5 hodiny. Tamojší lekári konštatovali krvácanie do mozgu, poranenie skeletu očnice a čeľuste. Po operačnom zákroku sa pacient zotavil a bol po neuveriteľných šiestich dňoch prepustený. Nevyviazol však celkom bez následkov. Pri páde prišiel o zrak na pravom oku, a tiež mal menší neurologický deficit následkom krvácania do mozgu. Bol však schopný zaradiť sa do života a fyzicky pracovať – tentokrát však už mimo horolezeckú profesiu.
Šamanovo nešťastné dobrodružstvo
Dvojica vyznávačov alternatívnej medicíny sa v Spojených štátoch rozhodla pre deň holistickej medicíny. Obaja verili, že plodnice muchotrávky červenej, ktoré si zaobstarali z webovej stránky IAmShaman.com, majú prospešné účinky na zdravie. Jeden z nich, 44-ročný Američan zjedol až 10 takýchto húb, a čakal na ich účinok.
Po 30 minútach po zjedení upadol do hlbokého spánku, počas ktorého mal triašku, zvracal a mal zvláštne zášklby končatín. Jeho spolu-šaman tento stav zhodnotil ako podchladenie a svojho kamoša dal najprv ľahnúť na slnko, a neskôr ho preniesol do horúcej kúpele. Keď sa ani po 11 hodinách zo stavu tranzu nepreberal, zavolal záchranku, ktorá dotyčného objavila so zástavou dýchania, a okamžite začali s oživovaním. Úspešná resuscitácia však nemala šťastný koniec – pacient po deviatich dňoch zomrel na útlm kmeňových reflexov. Toto nešťastné šamanské liečenie sa do štatistiky zapíše ako jedno zo zriedkavých smrteľných otráv muchotrávkou červenou. Najpravdepodobnejšia príčina úmrtia bol útlm CNS účinkom toxínu tejto huby – muscimolu.
Alternatívna liečba bolesti
Iný kraj, iný mrav. Kultúrne rozdiely v mnohých kútoch sveta možno pozorovať v mnohých aspektoch života, a výnimkou nie je ani alternatívna medicína. Poučení od predchádzajúceho šamana však nazrieme do trošku extrémnejších krajov.
Počas monzúnového poobedia v Nepále prináša polícia na stanicu koronera telo 47-ročného muža s neznámou príčinou úmrtia. Vonku okrem dažďa zúri aj ochorenie COVID-19, a v okolí panuje úplné ľudoprázdno – čas najprísnejšieho lockdownu. Lekár vykonávajúci pitvu nebude prekvapený, ak dotyčný zomrel práve na toto nové ochorenie. Pitva však neukazuje žiadne chorobné zmeny. Jedná sa o zdravého muža primeranej konštitúcie k danému veku. U prehliadky dýchacích ciest však čaká prekvapenie. V oblasti vetvenia hlavných priedušiek nachádza súdny lekár zakliesneného 9,5 centimetrov dlhého slimáka.
Tento bizarný úkaz mu nedáva väčšiu logiku, až do rozhovoru s blízkymi. Dotyčný pán mal počas svojho života často problémy s bolesťami kĺbov, ktorých sa nevedel zbaviť. Dal tak na rady miestnych liečiteľov, ktorí mu na liečbu jeho artritídy odporučili jesť slimáky. Bolesť vraj potom sama ustúpi. V osudné popoludnie blízki videli, ako nebohý vytiahol slimáka zo steny svojho obydlia, a tak ako zvyčajne ho chcel zjesť, aby si uľavil od bolesti. Tentokrát však slimáka nedokázal prehltnúť a ten, v snahe zachrániť si vlastný život, vliezol do priedušnice a tak ho udusil.
Niečo pre nás tak nezvyčajné, ako sa odohralo v tejto nepálskej lokalite, sa však po svete môže odohrať na viacerých miestach. V alternatívnej medicíne je pomerne bežné jedenie zvierat či ich produktov za účelom samoliečenia. V Brazílii je to celkom 354 zvierat, ktoré nachádzajú využitie v ľudovom liečiteľstve. V starovekom Ríme bolo jedenie slimákov považované za afrodiziakum, a starovekí Gréci používali sliz slimákov proti starnutiu pleti. Dodnes má jedenie slimákov tradíciu v Ázií, ako napríklad v Číne, Thajsku, Vietname či Kambodži. Pri svojich dovolenkových dobrodružstvách buďte radšej ostražití, či váš obed nie je ešte schopný klásť vám aktívny odpor.
Zvonec na konec
Prvú nádielku zážitkov po strete s nebezpečnou prírodou máme za sebou. Všetky spomenuté príbehy sú reálne udalosti, ktoré sa na svete v nedávnej dobe skutočne udiali. Akokoľvek extrémne či zvláštne sa môžu zdať. Všetky z nich pochádzajú z odborného časopisu Wilderness & Environmental Medicine Journal, ktorý v každom svojom čísle prináša takéto prípady pravidelne. Práve preto budem vyberať to najzaujímavejšie čo sa v každom čísle objaví, a prinesiem pre vás opäť nové príbehy, pri ktorých ostáva rozum stáť.
Ak teda nechceš premeškať ďalší diel príbehov z divočiny, či prísť o najnovšie články zo sveta MEDEXonline, prihlás sa na newsletter v bočnom paneli, alebo daj like na FB, Mastodon alebo Twitteri. Ak si tu prvýkrát, kľudne sa zoznám tu.
Ak máš pocit, že by informácie zo Sveta medicíny extrémov zaujali
aj tvojich známych, daj im o tom vedieť osobne, či zdieľaním na sociálnej sieti.
Za tvoj čas ti ďakujem a pre dnes sa lúčim. Nazdar!
