Slnko, hory, čerstvý prašan. Idylka nasledujúcich mesiacov, ktorá ulahodí oku nie jedného nadšenca prírody. Aby bol pohľad na zimné krásy našich pohorí bezbolestný, treba sa mať na pozore. Snežná slepota – zlodej zraku v horách – vie byť katastrofickou komplikáciou túry či lyžovačky. Čo je teda tá snežná slepota?
Snežná slepota – alebo aj ophtalmia nivalis, photokeratitis, ultrafialová keratitída – je poškodenie oka – konkrétnejšie rohovky – postihujúce človeka vystaveného vyšším dávkam ultrafialového žiarenia. Tento originálny názov vyšiel zo spojenia s pobytom vo vysokohorskom prostredí a pohybom po zasneženej alebo ľadovej ploche (napr. polárne expedície👈), kde je práve spomínané UV žiarenie vyššie, a v minulosti sa toto ochorenie u ľudí prejavovalo najčastejšie v spojení s podobnými výpravami. ❄☀
Hoci sa nejedná o skutočnú slepotu, ktorá by doživotne poškodzovala zrakovú dráhu a schopnosť človeka vidieť, nemožno pojem snežná slepota brať na ľahkú váhu. U ultrafialovej keratitídy sa jedná o tak bolestivé poškodenie („spálenie“) rohovky oka, že daný človek nie je schopný pre silnú bolesť otvoriť oči, a stáva sa prakticky slepým. Ako sa k takémuto bolestivému stavu človek dopracuje? Nevedomosťou. Ty ako čitateľ MEDEXu si však ostražitý a čo chvíľa budeš vedieť, ako mu predchádzať. Poďme na to.
Najvynervovanejšia časť tela
Ľudský zrak je najvyvinutejším ľudským zmyslom a poskytuje nám mnoho informácií o svete v ktorom žijeme. Výsostnej funkcii „fotoaparátu sveta“ je prispôsobená aj stavba orgánu zraku – oka. V súvislosti so snežnou slepotou nás bude zaujímať predovšetkým rohovka a ochranné orgány oka.
Rohovka (cornea) je povrchovou vrstvou tkaniva, na ktoré sa pravidelne pozeráme pri pohľade do očí. Väčšinou to človek ani nepostrehne, nakoľko v zdravom oku je rohovka dokonale priehľadná, hladká a lesklá. Lepšie ju možno pozorovať pri pohľade z boku, kedy rohovku vidíme ako vypuklé miesto prednej časti oka.
Hlavnou úlohou rohovky je prepúšťať svetlo do hlbších častí oka. Svojím umiestnením však plní aj funkciu „vojaka prvej línie“, a má na starosť ochranu pred škodlivými vplyvmi okolia. Svojou stavbou je dokonale prispôsobená na pohlcovanie UV žiarenia, obsahuje imunitné bunky na boj proti dobiedzajúcim mikroorganizmom, a na svojom povrchu obsahuje slzný film, ktorý napomáha ochrane proti chemickým látkam. Tomu hovorím kvalitný arzenál! ⚔🛡
Čo sa však stane, ak by bol povrch oka ohrozený mechanickým vplyvom, napríklad pieskom v oku? Rohovka má aj v tomto prípade eso v rukáve – konkrétne svoje nervové zásobenie. A nie len také hocijaké!
Rohovka v sebe obsahuje približne 600x viac receptorov bolesti, ako sa nachádzajú v koži, čo z nej robí najcitlivejšie miesto na ľudskom tele. Pri podráždení týchto receptorov je teda dokonalým hlásičom „Haló, niečo neni v poriadku 🚨“ a dáva pokyn na zapojenie obranných mechanizmov – slzných žliaz a viečok. Všetkým nám je takáto reakcia známa – nepríjemné škriabanie a rezanie oka, nadmerné slzenie a zvraštené viečka s nehasnúcou túžbou dajte to rýchlo odtiaľ preč.
No a teraz si predstav aké je mať zapálenú rohovku… Kto zažil, neodporúča ani svojmu najhoršiemu nepriateľovi. 😫
Slnečné lúče a ich temná stránka
Slnko svojou búrlivou aktivitou vrhá na Zem rôzne druhy žiarenia. Mnohé z nich sa k nám (našťastie) nedostanú – sú zachytené buď magnetickým poľom Zeme, alebo vo vrstvách atmosféry. Ku človeku sa dostáva predovšetkým spektrum žiarenia, ktoré označujeme ako viditeľné svetlo. Vo fyzike je definované rozmedzím jeho vlnovej dĺžky v nanometroch, konkrétne 400-700 nm. Spolu s viditeľným svetlom sa však na povrch planéty dostáva aj tzv. infračervené žiarenie (>700nm), a malý zlomok tzv. ultrafialového žiarenia (<400 nm).
Ultrafialové žiarenie (100-400nm) je známym fenoménom u ľudí spojeným predovšetkým s nádorovými ochoreniami kože. Pred blížiacim sa letom nás z každej strany zasypávajú reklamy na kozmetické prípravky s takým či onakým ochranným filtrom pred UV žiarením. Daná osveta je však na mieste, pretože vplyvom ľudskej činnosti sa množstvo UV žiarenia dopadajúceho na Zem zvyšuje, a UV žiarenie je dokázateľne škodlivé pre ľudské bunky. Osveta v ochrane očí však už taká početná nie je.
Z celkového množstva UV žiarenia, ktoré dopadne na povrch Zeme, je 95% tzv. UVA. Žiarenie UVA (320-400nm) je typom žiarenia, ktoré z UV spektra najlepšie prechádza tkanivom a má najnižšiu energiu. Rohovkou prechádza v celej hrúbke a nespôsobuje výraznejšie zmeny na jej tkanive.
Na druhej strane žiarenie UVB (290-320nm), ktoré tvorí približne 5% dopadajúceho ultrafialového žiarenia, je kompletne vychytávané na rohovke oka a spôsobuje zmeny na bunkovej a molekulárnej úrovni. Pri zvýšenej expozícií spôsobuje „spálenie“ povrchovej vrstvy buniek, veľmi podobné tomu pri slnečnom spálení pokožky v letných mesiacoch. Na to, či rohovka dostane škodlivú dávku žiarenia, vplýva kombinácia mnohých faktorov.
Poloha
So zvyšujúcou sa nadmorskou výškou stúpa aj množstvo UV žiarenia, pretože lúče prechádzajú atmosférou kratšie tzn. sú menej „filtrované“. Rozdiel je aj medzi severnou a južnou pologuľou – južná pologuľa je k slnku bližšie, čím dostáva vyššiu dávku žiarenia.
Čas
Intenzita žiarenia závisí aj od sklonu slnka voči horizontu. Napríklad na obed je slnko tak vysoko, že rohovka je chránená pred žiarením horným viečkom. Najvyššiu dávku dostáva medzi 8.-10. a 14.-15. hodinou. V lete je dávka žiarenia omnoho vyššia, ako napríklad v zime.
Zrkadlenie
Zrkadlenie hrá obrovskú úlohu. V zimných mesiacoch napriek nižšej dávke žiarenia dokáže napr. čerstvý sneh odraziť až 90% slnečných lúčov! Snežnou slepotou sa tento stav nazýva teda oprávnene. Na porovnanie ľadovec odráža cca 75% lúčov, piesok na pláži 25%. Hrozbou v letných mesiacoch sú vodné plochy a mestské sklené stavby.
Rozptyl
Prirodzenou ochranou proti UV žiareniu je ozónová vrstva – v lokalitách kde je stenčená alebo kompletne chýba (napr. Antarktída) je teda expozícia UV vyššia. Ku príkladu taký smog, všeobecne negatívne vnímaný, vie v tomto prípade zvýšiť rozptyl slnečných lúčov a tým zredukovať podiel UVB žiarenia. Určitou mierou sa na rozptyle podieľa aj oblačnosť.
Posledným typom UV žiarenia je typ UVC (100-290nm). UVC je časť ultrafialového spektra, ktorá sa podieľa na tvorbe ozónovej vrstvy, a touto je zároveň zrkadlená preč zo zemskej atmosféry – na povrch teda bežne nedopadá. V miestach ozónových dier je však vystavenie sa tomuto žiareniu možné, hlavne vo vyšších nadmorských výškach. Bežnejšie sú však umelo vytvorené zdroje UVC. Typickým takýmto zdrojom je oblúková zváračka. Pracovníci, ktorí nerešpektujú používanie ochranných pomôcok často zažívajú stavy identické so snežnou slepotou – v tomto prípade sa však zaužíval pojem ophtalmia photoelectrica. Podobne, v dnešnej dobe COVIDovej môžu byť zdravotníci vystavení UVC žiareniu z germicídnych žiaričov.
Krásy zimy s bolestným koncom
Rizikovou skupinou pre vznik snežnej slepoty sú horolezci, členovia polárnych expedícií, lyžiari a všeobecne turisti. Predovšetkým tí, ktorí príprave svojej činnosti nevenovali dostatok času a pozornosti, a zabudli kľúčový predmet svojej výbavy – slnečné okuliare.
Nechránené oko v exponovanom teréne (vysokohorskom, zasneženom, na mori) je vystavované vysokým dávkam žiarenia UVB (prípadne aj UVC), ktoré je zachytávané tkanivom rohovky. Bunky vrchnej vrstvy rohovky majú schopnosť odolávať pôsobeniu tohto žiarenia, avšak len do určitej miery. Akonáhle je prah prekročený, v bunkách sa začínajú hromadiť látky, ktoré nenávratne poškodzujú bunku a dochádza k ich odumieraniu.
Tento proces však nevzniká okamžite, ale prejaví sa až po 4-8 hodinách od prekročenia prahu tolerancie. Často sa môžu príznaky vyskytnúť až v noci, kedy budia chorého zo spánku. Postupným odumieraním buniek vrchnej vrstvy rohovky dochádza k odhaľovaniu mnohopočetných nervových vlákien. Toto odhalenie nervových zakončení spôsobuje pocit cudzieho telesa v oku, rezanie a v ťažkých prípadoch silnú bolesť. Postihnuté bývajú obe oči, často sú v reakcii na poškodenie rohovky začervenané, zaslzené a opuchnuté.
Čo je však najviac znemožňujúce pre bežný život, a pri viacdňových horských alebo polárnych výpravách vie byť hotovou katastrofou, je svetlocitlivosť spojená s kŕčovitým zavretím viečok. Tento prirodzený ochranný mechanizmus sa snaží zabrániť ďalšiemu poškodeniu slnečnými lúčmi. Niekedy môže byť kŕč tak pevný, že je sťažené aj odborné ošetrenie oka. Postihnutý sa tak stáva prakticky slepým, nech by akokoľvek chcel otvoriť oči a pokračovať vo svojej ceste, nepôjde to.
Akokoľvek sa však tento stav môže zdať dramatickým a strašidelným, povrchové vrstvy rohovky majú skvelú schopnosť regenerácie, a v závislosti od stupňa poškodenia sa stav spontánne upraví do 24-72h. Pre človeka, ktorý má možnosť sa na tri dni niekde vyvaliť a oddychovať kým sa mu zázračne vráti zrak nie je snežná slepota extra problémom. Ak však trčíš v 4000 metroch na zafučanej hore, alebo si prvý deň na drahej alpskej lyžovačke, asi ťa tvoja nová neschopnosť vidieť nepoteší. Ako teda predchádzať, prípadne riešiť podobnú situáciu?
Prevencia, prevencia, prevencia!
A ešte raz, ak dovolíš. Prevencia.
Najjednoduchším spôsobom ako sa zbaviť snežnej slepoty, je jej predchádzať. Pochopili to veľmi dávno už starí Inuiti (alebo ak chceš, Eskimáci), ktorí si pre svoj pohyb zamrznutou krajinou používali z dreva alebo kostí na mieru vyrobené snežné okuliare. Dovolím si ich nazvať „Robokopkami“
. A hneď zároveň dodávam že sa skláňam nad ich vynaliezavosťou. Ale vyzerajú vtipne. 
Dnes v 21. storočí však už nemusíš stružlikať pol dňa kosť z polárneho medveďa, aby si si ochránil zrak. Pred nákupom vybavenia je však treba mať nejakú tú malú vedomosť. Slnečné okuliare by mali obsahovať dostatočnú UV ochranu. To, čo znamená „dostatočná“ závisí od toho, čo plánuješ robiť.
Múdre hlavy vyrábajúce ochranné okuliare odstupňovali UV ochranu do piatich kategórií (0-4). Filter 0 neposkytuje žiadnu ochranu proti slnku. Keď si kúpiš štýlové Rayban-y z najbližšieho stánku pri kolotočoch, ktoré majú kvalitu šošovky obdobnú opálenému sklíčku nad starou sviečkou, asi nemôžeš od toho čakať veľa. Budú ti skôr na škodu. Ochránia ťa tak nanajvýš pred vetrom a prachom, pri slnečných lúčoch nemožno hovoriť o ochrane. Aj keď v nich vyzeráš jak čávo. 
Drvivá väčšina slnečných okuliarov, ktoré hlásajú ochranu UV filtrom, spadá do kategórie 1-3, a postačujú na bežné nosenie. Tretia kategória je už schopná dostatočne ochrániť zrak aj v lete pri mori a intenzívnom slnku.
Ak sa však chystáš na dlhšie niekam vysoko do hôr, do púšte alebo na ľadovec, kde ťa bude slnko bombardovať z každej strany, treba siahnuť po okuliaroch s filtrom kategórie 4. Dostatočnú ochranu však poskytujú až vtedy, keď majú krytú aj nosovú časť a stranice – takýto výjav určite poznáš zo starých horolezeckých fotiek, kedy mali brilky chránené ešte koženými „nadstavbami“ po bokoch a nose (obdobné sú v titulnej fotke). Ak by tieto tienidlá okuliare neobsahovali, UV žiarenie prechádzajúce z bokov by sa odrazilo od sklíčka okuliarov spätne na rohovku oka, a bol by si napriek ochrane v rovnakej kaši.
A čo s tými oslepnutými?
Nešťastníci so snežnou slepotou by sa dali rozdeliť do dvoch kategórií, a u oboch sa bude postup mierne líšiť.
Prvou kategóriou by boli tí, ktorých príznaky postihli už niekde v bezpečí na chate, prípadne doma. Nakoľko rohovka regeneruje rýchlo, nie je u nich potrebná drastická liečba – všeobecne sa aplikujú voľne dostupné očné kvapky a masti podporujúce regeneráciu (O-Azulen, O-Septonex), proti bolesti sa dávajú bežné tabletky napr. s obsahom ibuprofénu. Pred aplikáciou liečiv do oka je vždy nutné myslieť na hygienu rúk, aby sme do poraneného oka nevzniesli infekciu a nezhoršili tak jeho stav. Okrem toho by mal postihnutý oddychovať, zdržiavať sa skôr v tmavších priestoroch, a prípadnú bolesť oka a opuch vedia zmierniť studené obklady na zatvorené oči.
Druhou kategóriou sú nešťastníci z nešťastníkov, ktorých postihne snežná slepota v outdoorových podmienkach, a nemajú možnosť zastaviť sa na potrebný regeneračný čas. V takýchto prípadoch by bolo ideálne predovšetkým u výprav, aby bol prítomný expedičný lekár alebo zdravotník, ktorý má prostriedky pre zvládnutie takejto situácie. Všeobecne u liečby snežnej slepoty sa neodporúča použitie znecitlivujúcich anestetických kvapiek, pretože predlžujú čas regenerácie rohovky. V prípade, že je človek uviaznutý vysoko v horách alebo v mrazoch, je ich použitie vhodné na nevyhnutný čas. Po použití lokálne znecitlivujúcich kvapiek bude môcť postihnutý otvoriť oči a pokračovať v ceste do bezpečia. Nevyhnutným krokom po podaní znecitlivujúcich kvapiek je však dostatočná ochrana zraku slnečnými okuliarmi (aj improvizovanými).
Ak sa takýto liek nenachádza vo výbave, je postihnutý odkázaný na pomoc ostatných členov výpravy, čo môže znamenať nebezpečný a zdĺhavý návrat. V žiadnom prípade sa v takýchto situáciách nepokračuje v postupe! Po návrate do bezpečia je potom liečba totožná s vyššie uvedenou.
Zvonec na koniec
Zimné mesiace nám pomaly kráčajú naproti, a ja sa neviem dočkať prvých výhľadov na zasnežené slovenské vrchy. V kombinácií s jasnou oblohou a žiariacim slnkom sú zhmotneným ideálom nie jednej outdoorovej duše. Mnoho z nás však nepozná veľa nástrah, ktoré nás tam vonku vedia postihnúť. Mnohým z nich sa dá predchádzať, ak vieme ako na to. Tým príkladom je aj snežná slepota. Dúfam že si na informácie z MEDEXu spomenieš keď bude treba (pri balení na hory🤞), a svoju budúcu výpravu si užiješ.
Ak túžiš po odbornejšom čítaní na túto tému 
ZDROJE
Ak máš pocit, že by informácie zo Sveta medicíny extrémov zaujali aj tvojich známych, daj im o tom vedieť zdieľaním na sociálnej sieti. Ak nechceš premeškať najnovšie články zo sveta MEDEXonline, prihlás sa na newsletter v bočnom paneli, alebo daj like na FB alebo Twitteri. Za tvoj čas ti ďakujem a pre dnes sa lúčim. Nazdar!
