MDX.MOUNTAIN – Či už sa jedná o krátky výlet či viacdňovú túru, moderný turista s obľubou do svojej výbavy pribalí skladný varič schopný počas niekoľkých minút pripraviť či už teplú večeru, alebo horúcu kávu k raňajkám. Kartuša s varičom sa tak stáva obľúbeným nástrojom, ktorý však skrýva svoje riziká. Výrobcovia turistických varičov na balení často uvádzajú bezpečnostné upozornenie, aby varič nebol používaný v nevetraných a uzavretých priestoroch. Avšak ruku na srdce, koho už nenapadlo použiť túto vychytávku v uzavretom stane pri zúriacej búrke, či zimnej fujavici? Práve varenie v uzavretých stanoch predstavuje riziko otravy oxidom uhoľnatým (CO) – vedľajším produktom nedokonalého horenia. Viacero vedeckých prác už hodnotilo použitie rozličných druhov palív a ich rizikovosť z pohľadu produkcie CO, avšak moderné izobután-propánové kartuše doposiaľ neboli v tomto aspekte hodnotené. To sa rozhodol zmeniť americký kolektív vedcov, ktorí vo svojej nedávnej štúdií publikovanej v časopise Wilderness & Environmental Medicine hodnotili práve rizikovosť izobután-propánových náplní z pohľadu produkcie oxidu uhoľnatého.
Oxid uhoľnatý ako plyn bez chuti, farby či zápachu predstavuje ideálneho tichého zabijaka. Vzniká, ako už bolo spomenuté, počas nedokonalého horenia, a to pri nízkych teplotách horenia či nedostatku kyslíka. Oxid uhoľnatý sa po vdýchnutí do pľúc a prechode alveolokapilárnou membránou pevne viaže na molekuly hemoglobínu za tvorby zlúčeniny zvanej karbonylhemoglobín. Karbonylhemoglobín predstavuje nefunkčnú variantu molekuly hemoglobínu, ktorá nie je schopná plniť svoju základnú funkciu nositeľa kyslíka do tkanív. V zásade teda platí, čím viacej CO človek vdýchne, tým viac hemoglobínu sa zmení na nefunkčný karbonylhemoglobín, a tým menej kyslíka sa dostane do tkanív. Pri vysokých koncentráciách sa teda človek de facto udusí. Rýchlosť tvorby karbonylhemoglobínu závisí od množstva CO v ovzduší, ktoré človek dýcha. Toto množstvo sa meria v koncentrácií plynu v milióntinách, známejšie pod medzinárodnou skratkou ppm (parts per milion). Za nebezpečné množstvo, schopné vyvolať symptómy otravy pri dostatočnom čase, možno považovať hranicu približne 70 ppm, pri 100 ppm sa príznaky otravy dokážu prejaviť už po pár minutách.
Vyššie spomenutá štúdia sa zamerala práve na hodnotenie koncentrácie oxidu uhoľnatého počas používania turistických varičov s náplňou izobután-propánu v uzatvorenom stane. Experiment si vytýčil za cieľ porovnať tri typy turistických varičov s rôznym výkonom (4000W, 3000W a 2500W) za použitia izobután-propánovej zmesi pri varení vody počas 15 minút. V uzavretom stane bol takto zapnutý varič monitorovaný senzitívnym čidlom, ktoré meralo hodnoty plynu počas celej doby ohrevu. Ukázalo sa, že všetky tri typy varičov produkovali oxid uhoľnatý v nezanedbateľných množstvách. Varič s najsilnejším výkonom 4000W vyprodukoval počas 15 minút množstvo CO v koncentrácií ďaleko presahujúce bezpečné hodnoty, konkrétne približne 200 ppm. Najmenej výkonný varič na druhej strane v najvyšších koncentráciách dosahoval necelých 70 ppm. Z výsledkov tohto experimentu s istotou možno usúdiť, že používanie moderných plynových náplní do turistických varičov predstavuje pri dostatočnom čase reálne riziko pre otravu oxidom uhoľnatým. Najmä teda, ak hovoríme o používaní v malých uzatvorených priestoroch, akým je aj bežný turistický stan. Aby sme nemaľovali čerta na stenu treba povedať, že izobután-propánové kartuše predstavujú dnes najbezpečnejšiu alternatívu tradičných expedičných palív. Napríklad taký benzínový varič dokáže v malom uzatvorenom priestore vyprodukovať CO v koncentrácií až 350 ppm, a tradičné petrolejové expedičné variče dokonca viac ako 999 ppm. Kombinácia izobután-propán teda predstavuje v tomto porovnaní najbezpečnejšiu variantu, avšak ako nová štúdia ukazuje, zďaleka nie úplne bezrizikovú.
