MDX.MOUNTAIN – Asi mesiac dozadu svetovú horolezeckú komunitu obletela správa, že dvojica lezcov Kristin Harila a Tenjin Sherpa stanovili nový rýchlostný rekord. Pokorením 14 svetových osemtisícoviek za neuveriteľných 92 dní sa nezmazateľne zapísali do histórie výškového horolezectva. Radosť z nového svetového rekordu však bola poznačená tragickou udalosťou z posledného výstupu na vrchol K2, kedy pri výstupe zahynul len 27-ročný pakistanský nosič Muhammed Hassan. Hora K2 je svojou náročnosťou obávaným vrcholom aj pre skúsených lezcov, a s úmrtnosťou pri výstupe dosahujúcou vyše 20% predstavuje náročnejšiu výzvu ako samotný Everest (kde úmrtnosť pri výstupe dosahuje len 4%). Smrť pakistanského nosiča však rozvírila vášne a diskusie z celkom iného dôvodu. Krátko po skončení expedície totiž internet obletelo video, kde prekračujú raneného a umierajúceho Hassana bez poskytnutia pomoci desiatky vybavených horolezcov v horúčke za dosiahnutím vrcholu. Spomínané zábery na sociálnych sieťach spustili plamenné diskusie o tom, či moderné horolezectvo v honbe za novými rekordnými výstupmi nestratilo svoj morálny kódex, a zároveň si mnohí začali klásť otázky, či by daný horolezec mohol prežiť, ak by bol platiacim klientom zo Západu, a teda či podobné expedície rozlišujú, hoci aj podvedome, „druhotriednych“ lezcov. Spŕšku hejtu si vyslúžila predovšetkým spomínaná rekordmanka Kristin Harila, ktorá v súvislosti s daným úmrtím obdržala niekoľko vyhrážok smrti. Ako onen osudový výstup prebiehal a čo sa na hore skutočne udialo?
Pozadie
Počasie pod horou K2 bolo počas tohto roku pre výstupy pomerne nehostinné. Koncom júla sa podmienky začali zlepšovať a predpovede hlásili možné okno pre výstup na 27. júl. O ideálnych podmienkach sa hovoriť nedalo, nakoľko čerstvo napadnutá snehová pokrývka hrozila lavínami, a na nasledujúci deň meteorológovia ohlasovali blížiacu sa búrku. Ak však v tábore pod vrcholom čakajú desiatky platiacich klientov na výstup a podmienky, hoci nie ideálne, umožnia výstup, nie je veľmi nad čím váhať. V noci z 26. na 27. júla teda vyrazila ako prvá skupina Šerpov a horských nosičov, spolu so spomínaným Hassanom. Ich úlohou bolo preraziť cestu snehom k vrcholu a pomocou skôb a lán pripraviť fixné laná pre blížiacich sa lezcov v tzv. Abruzzi Spur – najfrekventovanejšej ceste výstupu na K2. Na tento výstup sa v ten deň chystalo viac ako 150 lezcov. Medzi prvými najzdatnejšími horolezcami nasledujúcimi prvú skupinu bola aj Kristin Harila. Tá v noci okolo 2 ráno túto skupinu dohnala niekoľko sto metrov pod vrcholom hory, v najrizikovejšom mieste nazvanom Hrdlo fľaše (ang. Bottleneck, nem. Flaschenhals). Hrdlo fľaše je chodník skalnatým žľabom nachádzajúci sa pod Veľkým serakom (ľadovcom). Ak sa z ľadovca odtrhne ľubovoľne veľká časť, putuje často nekontrolovane Hrdlom fľaše a dokáže tak zlikvidovať všetko stojace v ceste, vrátane postupujúcich horolezcov. Najlepšou taktikou je teda preliezť Hrdlo fľaše čo najrýchlejšie. To sa Kristin v danú noc podarilo úspešne, avšak za touto pasážou, v nadchádzajúcom traverze k vrcholu, ktorý má v určitých miestach až 70° sklon, narazili na problém. Na prerazenom chodníku v snehu spozorovali lezca z prvej skupiny, ktorý sa snažil pomôcť svojmu ranenému spolulezcovi -Hassanovi. Hassan v tom čase visel hore nohami v istiacom lane asi 5 metrov pod chodníkom, bez kyslíkového prístroja, rukavíc, s odhalenou časťou brucha neschopný pohybu. Nosič bol schopný komunikovať, avšak pomôcť si sám nevedel, a zdôrazňoval že nie je v dobrej kondícií. Tím okolo nórskej lezkyne sa snažil zorganizovať záchrannú akciu, ktorá v takto exponovanom teréne trvala hodinu. V medzičase sa v spomínanom Hrdle fľaše začali hromadiť desiatky horolezcov smerujúcich k vrcholu. Čas ubiehal, napätie na rizikovom chodníku rástlo a aby toho nebolo málo, v rovnakom čase sa v okolí prehnala menšia lavína, ktorá zasypala po kolená horolezcov stojacich pod Hrdlom fľaše. Niektoré skupiny lezcov v tomto momente svoj výstup odvolali, väčšina však bola odhodlaná napredovať. Po hodine enormného úsilia sa podarilo nosiča vytiahnuť na lezecký chodník v tomto čase už bol však nosič v bezvedomí. Po vytiahnutí Hassana sa časť tímu Harilovej vydala smerom k vrcholu, kde prvý tím lezcov hlásil ťažkosti spôsobené lavínou. Lezci čakajúci v Hrdle fľaše zistili, že skupina pomáhajúca Hassanovi začala napredovať, a tak prekračujúc raneného nosiča pokračovali v dobíjaní hory. Mnohým sa v ten deň podarilo úspešne zdolať horu, Harilová sa výstupom stala rekordmankou. Na ceste naspäť do tábora však lezci prekračovali už mŕtve telo pakistanského nosiča. V tábore pod horou si večer podľa tradície mnohé lezecké skupiny v rámci oslavy úspešného výstupu vypustili ohňostroj…
Príčiny
Aké udalosti viedli k tragickej smrti mladého vysokohorského doposiaľ nie je úplne jasné, a dodnes oficiálne vyšetrovanie nebolo ukončené. Z výpovedí svedkov a medializovaných informácií však možno identifikovať minimálne tri faktory vedúce k smutnému koncu.
Prvým je samotná účasť vysokohorského nosiča v tíme pripravujúcom fixné laná. Hassan podľa výpovedí jeho známych pracoval ako vysokohorský nosič relatívne krátko, a zväčša vynášal náklad do táborov pod vrcholom hory. V osudný deň sa teda jednalo o jeho prvú účasť na vysokohorskom vrcholovom výšľape, navyše vo vedúcom tíme, do ktorého sú radení zväčša najzdatnejší lezci a Šerpovia. Odpovedajúc tomuto účelu Hassan nemal na sebe ani adekvátnu výbavu (tzv. Downsuit, rukavice či kyslíkový prístroj), ktoré sú esenciálnou záležitosťou pre každého vysokohorského horolezca. Otázkou pre vyšetrovací tím ostáva tiež, ako sa neskúsený horský nosič dostal do vedúceho tímu, a to bez adekvátnej výbavy. Podľa informácií magazínu Insider mala expedícia postrádať troch členov vedúceho tímu, a tak jedna z agentúr ponúkla troch vysokohorských nosičov, z ktorých jedným bol práve Hassan.
Druhým z faktorov bolo organizačné zlyhanie horolezcov v rámci záchrannej činnosti. Samotné miesto udalosti, exponovanosť terénu a hrozba nehody v daných podmienkach by boli veľkou výzvou aj pre trénovaných profesionálov. Treba preto zobrať v úvahu, že veľká časť zúčastnených lezcov, ktorí boli klienti komerčných lezeckých spoločností, pravdepodobne neboli fyzicky ani technicky pripravení na obtiažnosť záchrannej akcie v obdobných podmienkach. Váha zodpovednosti tak ležala na pleciach skúsených Šerpov a elitných lezcov, ktorí mohli pod svojou taktovkou zorganizovať záchrannú akciu, alebo prinajmenšom prerušiť výstup. Zorganizovať záchrannú akciu s takmer stovkou ľudí sa nezdá z pohľadu pozorovateľa tak nemožné, realita na hore však môže byť diametrálne odlišná. Z morálneho hľadiska sú však podobné otázky pravdepodobne na mieste, nakoľko množstvo lezcov toho dňa bezpečne pokorilo horu, a jeden tím stanovil rýchlostný svetový rekord.
Tretím z faktorov boli samotné podmienky na mieste udalosti a fyzický stav Hassana. Doposiaľ nie je zistené, ako k Hassanovmu pádu prišlo a ako vážne bol v momente úrazu ranený, súhra nasledujúcich udalostí však už viedla do smrteľnej špirály. Z pohľadu na čas záchrannej akcie od príchodu Harilovej po vyslobodenie na chodníku trval zásah pomerne dlho. Ak by Harila dorazila tesne po páde Hassana, už samotná hodina strávená vo vise dolu hlavou mohla viesť u nosiča k rozvoju traumy z visu spolu s jej následkami, ba dokonca až úmrtím. Ďalšie faktory, ako odhalenie tela v mínusových teplotách, alebo absencia kyslíkového prístroja vo výške viac ako 8000 metrov mohli viesť k vážnemu podchladeniu a rozvoju jednej z foriem výškovej choroby. Súhra pôsobenia týchto extrémnych faktorov tak predurčovala osud pakistanského nosiča, a je otázne, či by urýchlený profesionálny transport so starostlivosťou dokázal jeho stav zvrátiť natoľko, že by bol zachránený.
Následky
Smutná udalosť z 27. júla tohto roku vyvolala viacero otáznikov a nasledujúce roky bude stigmatizovať lezeckú komunitu. Moderné horolezectvo by si malo v reflexii k tomuto dňu vyjasniť viacero pálčivých otázok. Aký má význam investovať množstvo peňazí do rekordov, ktoré nás zapíšu do histórie za cenu prekračovania mŕtveho tela pri zostupe? Kam zmizli kvetnaté ideály slobody, rovnosti, ľudskosti a nápomoci, ktoré sa historicky s lezením spájali? Netvorí moderné horolezectvo svojou komerciou horolezcov druhého rádu s vykorisťovateľským a bezprávnym podtónom?
Úmrtie Muhammeda Hassana bolo tragickým vyústením chýb a zlyhaní na mnohých úrovniach. Hon na čarodejnice, ktorý sa rozpútal po jeho smrti, spojený s vyhrážkami zabitím je tiež v mnohom následkom zlyhaní ďalších jednotlivcov. Je preto na mieste sa pýtať, kto sme a kam smerujeme ako spoločnosť, či už v kontexte lezeckej komunity a samotného tragického výstupu, alebo senzácie a udalostí nasledujúcich po ňom.
(zdroj: Insider, Bergundsteigen)
