Fitnessboom posledných rokov priniesol na trh mnoho nových potravinových produktov, medzi nimi aj kokosovú vodu. Tá je označovaná za zázračný a zdravý rehydratačný nápoj, a je hojne predávaná aj v našich supermarketoch. A hoci toto označenie je čiastočne pravdivé, využitie kokosovej vody siaha omnoho ďalej. Ešte v nedávnej histórií sa kokosová voda používala ako infúzny roztok vo viacerých krajinách sveta. Trochu pritiahnuté za vlasy, či dokonca nebezpečné? Poďme sa dnes spolu pozrieť na tento zaujímavý medicínsky bizár trochu bližšie.
Za množstvom medicínskych inovácií a objavov často treba hľadať vojnové konflikty. Čas vojny predstavuje pre človeka čas výziev, nedostatku a zmenených mravov, a na poli medicíny často umožňuje siahnuť k riešeniam, ktoré by za mierových podmienok neboli možné. Niektoré z nich vedú k vyriešeniu významného medicínskeho problému, iné skončia ako slepá ulička v histórií lekárskej vedy. Inak tomu nebolo ani v prípade kokosovej infúzie.
Prvé zmienky o infúznom podaní kokosovej vody sa datujú do 40. rokov minulého storočia, teda do obdobia Druhej svetovej vojny. Vojenskí zdravotníci vtedy zápasili s akútnym nedostatkom krvných preparátov a infúznych roztokov, ktorými by dokázali liečiť krvácajúcich, či inak chorých vojakov. V časoch najvyššej núdze tak nezávisle od seba Briti na Srí Lanke, ako aj Japonci na ostrove Sumatra siahli po miestnom zdroji – plode kokosovníka Cocos nucifera. Tieto zelené, nezrelé plody s vysokým obsahom kokosovej vody, boli obľúbeným nápojom miestnych, najmä pri liečbe bolehlavu po prehýrenej noci. Jeho rehydratačný potenciál tak rozpoznal dodnes neznámy autor, ktorý sa rozhodol skúsiť podať kokosovú vodu priamo do krvného obehu. Na počudovanie mnohých, ranení vojaci túto liečbu prežili bez ujmy, a začala sa tak malá tradícia kokosových infúzií po celom svete.
Nezrelý a predsa šťavnatý
Základom úspešnej kokosovej infúzie bol prvotný výber zeleného, nezrelého kokosu. Nezrelé plody, ideálne zrejúce približne 7 mesiacov, totiž vo svojej dutine obsahujú vysoký pomer vody bohatej na minerály, cukry a bielkoviny, a doposiaľ malý pomer kokosovej dužiny. Táto tekutina, za predpokladu že kokos nie je prasknutý, je prirodzene sterilná – teda neobsahuje žiadne choroboplodné zárodky. Po opracovaní tvrdej časti kokosu, dezinfekcii daného miesta mohli byť tak do mäkkej časti kokosu zavedené derivačné ihly, cez ktoré sa získala kokosová voda. Tá pretiekla cez filtračný systém na odstránenie pevných častíc do sterilnej nádoby, a takto zapečatená bola pripravená na ďalšie použitie. Z jedného plodu takto bolo možné získať v priemere 500 až 900 ml tekutiny, teda jednu/dve plnohodnotné infúzie.
Na to aby bol infúzny roztok bezpečný na podanie do krvného obehu, nie je potrebná len sterilita roztoku, ale aj jeho zloženie čo do rôznych minerálov a živín. Ideálny infúzny roztok by sa mal svojím zložením čo najviac podobať ľudskej plazme. V prípade kokosovej vody nemôžme ani zďaleka hovoriť o vhodnom roztoku – jedná sa totiž o roztok kyslý, s vysokým zastúpením iónov draslíka, vápnika a horčíka, a nízkeho počtu iónov sodíka. Svojim zložením sa tak viacej podobá na zloženie iónov vnútri bunky. Samozrejme, hodnoty iónov v kokosovej vode sa menia v závislosti od doby zrenia plodu, ako aj lokality, kde daný strom rastie.
Najproblematickejším z vyššie uvedených charakteristík kokosovej vody je jej vysoký podiel draslíka, ktorý pri rýchlom podaní infúzie, ťažkej dehydratácií, či pri zlyhaní obličiek dokáže spôsobiť závažné srdcové arytmie, vedúce až k zastaveniu srdcovej činnosti. Klinická prax od počiatkov 40. rokov však tieto obavy nepotvrdila.
Liečba z krajnej núdze
Doposiaľ najväčšiu vedeckú štúdiu skúmajúcu účinky kokosovej vody uverejnil doktor Ben Eiseman v roku 1954. Vo svojej práci sa venoval analýze mikroživín a minerálov v kokosovej vode, testoval podanie na zvieratách, a v neskorších fázach podával kokosovú infúziu aj ľuďom. Podobne urobili aj ďalšie lekárske kolektívy, často v núdzových situáciách pri nedostatku medicínskych roztokov na izolovaných ostrovoch s prirodzene dostupnými kokosovníkmi. U žiadneho z diesatok zdokumentovaných prípadov pacientov, spomedzi ktorých mnohé boli aj deti, sa nevyskytla žiadna srdcová arytmia v spojení s vysokými hodnotami iónov draslíka. Autori tento fakt dávajú do súvislosti s vysokými hodnotami iónov horčíka a vápnika, ktoré slúžia ako stabilizátory membrány srdcových buniek, a teda pôsobia protichodne proarytmogénnemu účinku vysokých hodnôt draslíka.
Posledný písomne zdokumentovaný prípad podania infúzie kokosovej vody sa odohral v roku 2000 na ostrove Malaita, patriacemu k súostroviu Šalamúnových ostrovov. V tamojšej nemocnici Atoifi Hospital bol v tom čase hospitalizovaný 40-ročný pacient s diagnózou mozgovej porážky. V priebehu svojej hospitalizácie mal v súvislosti s mozgovou príhodou problémy s príjmom potravy, a bol odkázaný na infúznu terapiu. V spomínanej nemocnici sa však zásoby infúzií minuli, stav pacienta sa naďalej zhoršoval a vzdialenosť a finančná situácia nemocnice neumožňovali jeho transport do iného zariadenia. Ošetrujúci lekár tohto pacienta, znalý možnosti použitia plodov kokosovníka, sa tak rozhodol pre infúziu kokosovej vody. Počas nasledujúcich dvoch dní tento pacient dostal takmer 2,5 litra kokosovej vody do krvného obehu, bez akýchkoľvek nežiadúcich príznakov, a na tretí deň bol v zlepšenom stave prepustený do domácej starostlivosti.
Posledný evidovaný prípad pochádza z Bangladéša, kde bol v roku 2022 zdokumentovaný Svetovou spoločnosťou medicíny extrémov (viď video vyššie). Počas obdobia monzúnov a stúpajúcej hladiny riek bola na vzdialenom ostrove uviaznutá žena trpiaca popôrodným krvácaním. Miestny lekárnik rozpoznal u tejto ženy známky šoku, a vďaka infúzií kokosovej vody dokázal preklenúť obdobie do lekárskeho ošetrenia krvácania, a pomohol tak žene zachrániť život. Obdobne ako v skorších prípadoch, ani u tejto pacientky sa neobjavili žiadne nežiaduce účinky.
Zvonec na konec
Kokosová voda predstavuje hypotonický, kyslý a hyperkalemický roztok, nevhodný na rutinné medicínske použitie. Zároveň je svojim obsahom cukrov ideálnym kultivačným médiom pre baktérie, a pri nesprávnom spracovaní kokosu či neodbornom zaobchádzaní, môže viesť k sepse a úmrtiu pacienta.
Skúsenosti posledných desaťročí nám však ukazujú, že jeho použitie pri správnom zaobchádzaní v krízovej situácií dokáže nahradiť nedostupné infúzne roztoky alternatívou z prírodných zdrojov, a viesť tak k záchrane života. Zároveň je táto, pomerne bizarná technika dôkazom, čoho všetkého je ľudský organizmus schopný v prípade zachovania života, a prečo má význam rozvíjať odbor zvaný medicína extrémov.
Ak Vás táto téma zaujala a poznáte niekoho, komu by sa naša tvorba páčila, dajte mu o projekte vedieť zdieľaním na sociálnej sieti. Ak nechcete premeškať najnovšie články zo sveta MEDEXonline, prihláste sa na newsletter v bočnom paneli, alebo dajte like na Instagrame, FB alebo Twitteri. Za váš čas pekne ďakujem a pre dnes sa lúčim. Nazdar!
UPOZORNENIE
Články MEDEXonline a informácie v nich nenahrádzajú odborné zdravotnícke poradenstvo, a majú len informatívny charakter. Uvedené postupy nikdy neskúšajte doma, a kedykoľvek je vaše zdravie alebo život v ohrození, vyhľadajte odbornú pomoc.
