Moderná civilizácia a jej spôsob života závislý od fosílnych palív prináša so sebou aj daň v podobe znečistenia životného prostredia – tzv. smogu. Smog pre organizmus človeka predstavuje istý druh extrémnych podmienok, ktorým musí čeliť, a ktorý negatívne ovplyvňuje ľudské zdravie. Poďme sa teda na ovzdušie našich veľkomiest pozrieť o čosi bližšie.
Čo sa v článku dozvieš?
🌫️ Ako vzniká smog a aké druhy poznáme...
🌫️ Ako sa Londýn stal synonymom pre smog...
🌫️ Koho smog najviac ohrozuje...
🌫️ Ktoré slovenské oblasti majú najhoršiu kvalitu ovzdušia...
🌫️ Ako sa účinkom smogu čo najlepšie vyhnúť...
🌫️ Označenie znečisteného ovzdušia za tzv. smog vzniklo spojením anglických slov pre dym (smoke) a hmlu (fog). Jedná sa o znečistenie ovzdušia ľudskou alebo prírodnou činnosťou, ktorá zhoršuje viditeľnosť a čistotu ovzdušia, a obsahom škodlivých látok ako napríklad pevné častice, oxidy dusíka či síry negatívne vplýva na ľudský organizmus.
🌫️ Londýn ako svetová metropola bola známa svojou zlou kvalitou ovzdušia od čias priemyselnej revolúcie. Príčinou vzniku londýnskeho smogu bola vysoká miera spaľovania fosílnych palív, predovšetkým uhlia. Londýnčania si v domácnostiach kúrili pomocou uhoľných pecí a miestne elektrárne vyrábali energiu taktiež spaľovaním množstva uhlia. Počas zimných mesiacov sa pod vplyvom miestnej klímy dym z uhoľných pecí často miešal s hmlou, ktorá mala vďaka prítomnosti siričitanov nadobúdala nádych žlto-zelenej farby, a Londýnčania ju pomenovali ako tzv. pea-souper – hmlu hrachovej polievky.
🌫️ Škodliviny obsiahnuté v smogu v akútnej expozícií sú obzvlášť škodlivé pre seniorov, deti, tehotné ženy a ľudí s ochorením srdca a pľúc. Látky z ovzdušia môžu spôsobovať zníženú obranyschopnosť organizmu, viesť k zápalu dýchacích ciest, znížiť vitálnu kapacitu pľúc, zhoršiť príznaky chronických ochorení ako dýchavičnosť, bolesti na hrudi, sipot , kašeľ, či viesť k podráždeniu očí, hrdla a nosa. U zdravých jedincov môžu vysoké hodnoty škodlivín vyvolať tzv. syndróm reaktívnych dýchacích ciest (RADS – viď rámček nižšie). Pri chronickej expozícií môže smog aj u zdravej populácie vyvolať astmu, chronické ochorenia srdca a pľúc vrátane nádorov.
🌫️ Dlhodobo zlá situácia ovzdušia je v oblasti Banskobystrického a Košického kraja, spôsobená vykurovaním domácností tuhým palivom, či hutníckym priemyslom. Znečistenie automobilovou dopravou možno pozorovať pozdĺž frekventovaných cestných komunikácií (Bratislava, Banská Bystrica, Prešov, Košice) a križovatkách s hustou medzinárodnou dopravou (Žilina, Ružomberok).
🌫️ V rámci výrazného zamorenia smogom je potrebné v zmysle ochrany zdravia obmedzenie športovania a nadmerných aktivít vonku, obmedzenie vetrania interiérov počas kritických hodnôt zamorenia, skrátenie celkového času pobytu vonku, a samozrejme taktiež vyvarovanie sa ďalších aktivít vedúcich k zhoršeniu stavu ovzdušia.
Označenie znečisteného ovzdušia za tzv. smog vzniklo spojením anglických slov pre dym (smoke) a hmlu (fog) už počas začiatku 20. storočia. Londýn ako svetová metropola bola známa svojou zlou kvalitou ovzdušia od čias priemyselnej revolúcie, a so slovom smog je tak historicky často spájaný.
Smog ako taký predstavuje znečistenie ovzdušia ľudskou alebo prírodnou činnosťou, ktorá zhoršuje viditeľnosť a čistotu ovzdušia obsahom viacerých špecifických látok. Pri hodnotení kvality ovzdušia a výskyte smogu sa monitorujú predovšetkým hladiny pevných čiastočiek (particulate matter – PM), oxidov dusíka (NOx), hladín oxidu dusičitého (NO2) a siričitého (SO2), oxidu uhoľnatého (CO) ale aj hladiny prízemného ozónu či volatilných organických uhľovodíkov ako napr. benzén. O účinkoch týchto látok môžete ďalšie informácie nájsť aj v našej nedávnej Flashke.
Podľa pomeru jednotlivých škodlivín v ovzduší môžeme smog rozdeliť na dva základné typy – tzv. londýnsky smog a los-angelský smog. Londýnsky, alebo tzv. redukčný smog, je charakteristický obsahom pevných čiastočiek, oxidov dusíka a síry, a typicky vzniká ako dôsledok spaľovania uhlia v chladných obdobiach. Na druhej strane Los-Angelský, alebo tzv. oxidačný alebo kalifornský smog, obsahuje prevažne oxidy dusíka, prízemný ozón, oxid uhoľnatý a organické uhľovodíky, a vzniká typicky v horúcich letných mesiacoch v prostrediach s početnou automobilovou prepravou. Za pomyselný tretí typ by sme mohli označiť prírodný smog, ktorý vzniká ako následok erupcie vulkánu.
Keď už máme teda základné poznatky za sebou, poďme sa pozrieť jednotlivým smogom na zúbok.
Veľký londýnsky smog
Písal sa december 1952. Nad Londýn sa plížila tlaková výš anticyklónu, spolu so snehom, prietržou mračien a chladným počasím. To všetko prinútilo na večer 4. decembra 1952 obyvateľov Londýna prikúriť si v domovoch uhlím ešte viac ako zvyčajne. Z ich komínov sa doslova valil hustý dym. V bezvetrom údolí Temže, v meste závislom od uhoľných elektrární a živej verejnej dopravy to znamenalo len jedno. Keď prišla chladná noc, bežná zimná hmla zhustla. Viditeľnosť klesla na niekoľko metrov a ani ranné slnko nedokázalo hmlu rozpustiť. Za normálnych podmienok by dym vystúpal do atmosféry a rozptýlil sa, ale nad oblasťou Londýna visela tlaková výš, ktorá ako pokrievka na tlakovom hrnci tlačila hmlu a dym z londýnskych komínov späť k zemi. Vznikla tak inverzia, kedy vzduch blízko zeme je chladnejší ako vzduch vyššie nad ňou. Inverzia z noci 4. decembra tak zachytila častice dymu z továrenských komínov a domácností Londýna, spolu so znečistením, ktoré vietor z východu priniesol z priemyselných oblastí na kontinente.
Ráno, 5. decembra si Londýnčania na uliciach cez hustý smog nevideli ani na vlastné nohy. Londýnsky smog, alebo ako ho miestny nazvali – “pea-souper“ – hmla hrachovej polievky, mal vďaka vysokému obsahu škodlivín (predovšetkým oxidov síry) žlto – zelenú farbu a vytvoril tak nebezpečné prostredie. Ľudia sa strácali v uliciach, doprava v meste sa zastavila, letové spoje sa rušili, osobné autá ostávali na cestách pre hrozbu dopravnej nehody a zvýšila sa kriminalita.
Každý deň počas obdobia Veľkého londýnskeho smogu bolo podľa odhadov v ovzduší zachytených približne 1 000 ton častíc dymu, 2 000 ton oxidu uhličitého, 140 ton kyseliny chlorovodíkovej a 14 ton zlúčenín fluóru, a čo bolo možno najnebezpečnejšie – 370 ton oxidu siričitého. Následky vysokých hodnôt škodlivín v ovzduší na seba dlho nenechali čakať. Nakoľko ambulancie záchranárov neboli schopné jazdiť a chorí si hľadali cestu do nemocníc sami ulicami zamoreného Londýna, čísla chorých a umierajúcich rýchlo stúpali. Zdravotný stav sa rapídne zhoršil viacerým skupinám obyvateľov. Londýnčania s ochoreniami dýchacích ciest ako astma, boli pri vystavení škodlivému smogu náchylní k astmatickým záchvatom, prejavujúcich sa tzv. stridorom (pískaním na hrudníku), zahlienením priedušiek až život ohrozujúcou respiračnou tiesňou. Riziko neobišlo ani pacientov so srdcovo-cievnymi ochoreniami, ktorým sa rapídne zhoršil stav formou dýchavice, či staršia populácia, ktorá bola po expozícií smogu náchylnejšia na vírusové a bakteriálne ochorenia dýchacej sústavy, predovšetkým pneumónie. Zdravá populácia však taktiež nebola celkom uchránená od účinkov londýnskeho smogu. U mnohých sa vďaka vysokým množstvám škodlivín vyskytol tzv. syndróm reaktívnych dýchacích ciest.
Syndróm reaktívnych dýchacích ciest (reactive airways dysfunction syndrome - RADS) predstavuje odborný termín, ktorý neoznačuje žiadne konkrétne ochorenie. Jedná sa skôr o súbor príznakov, spôsobený náhlym podráždením priedušnice, priedušiek a pľúcneho tkaniva. Podráždenie dýchacích ciest môže spôsobiť smog s vysokým pomerom škodlivín, či vystavenie jedovatým korozívnym plynom, parám alebo dymu (napr. chlór, amoniak). Prejavuje sa u doposiaľ zdravých ľudí do 24h od expozície škodlivým látkam podobnými príznakmi ako astmatický záchvat, a to ťažkosťami s dýchaním, pískaním na hrudníku a kašľom.
Smog v londýnskych uliciach sa definitívne rozpustil 9. decembra, no počas tohto obdobia si už stihol vyžiadať krutú daň. Už v priebehu výskytu smogu bolo evidovaných 4 000 úmrtí v súvislosti so znečistením, no počas neskorších analýz boli experti schopní vytvoriť graf, ktorý dokázal zvýšenú úmrtnosť aj po 9. decembri. Po tomto dni podľa výpočtov došlo k ďalším 8 000 úmrtiam nad rámec pôvodne započítaných, teda celkovo si Londýnsky smog vyžiadal až závratných 12 000 životov. Väčšina úmrtí bola spôsobená infekciami dýchacích ciest ako je hnisavý zápal priedušiek, alebo zápal pľúc.
Po tejto tragédii vláda schválila Zákon o čistom ovzduší z roku 1956. Vytvorili sa ním bezdymové oblasti Londýna a obmedzilo sa spaľovanie uhlia v priemyselných peciach. Obyvateľom, ktorí doposiaľ doma kúrili pecami na lacné uhlie, sa finančne prispievalo na alternatívy vykurovania domácností ako bol zemný plyn či elektrina. A v neposlednom rade, ľuďom sa dostali do povedomia následky bezbrehého spaľovania fosílnych palív.
California dreamin'
Nevlastným bratom Londýnskeho smogu je tzv. Los-Angelský, alebo kalifornský typ smogu. V tomto prípade sa hovorí o znečistení ovzdušia spôsobené škodlivinami výfukových plynov produkovaných spaľovacími motormi automobilov či priemyselnou produkciou pár. Tieto výpary obsahujú predovšetkým zlúčeniny ako oxid siričitý, oxid dusičitý, oxid uhoľnatý či volatilné organické zlúčeniny. Pri interakcii týchto zlúčenín s intenzívnym slnečným UV žiarením počas horúcich letných mesiacov dochádza k vzniku ďalších produktov ako prízemný ozón, peroxiacetylnitrát či kyselina dusičná, ktoré naďalej zhoršujú kvalitu ovzdušia a podieľajú sa na vzniku kyslých dažďov. Kalifornský smog bol prvýkrát popísaný už v 50. rokoch 20. storočia, no dodnes je aktuálnou témou a stále je považovaný za vážny problém modernej industrializácie a mobility. Charakteristický kalifornský smog by sme mohli nájsť vo všetkých moderných mestách, najčastejšie však v mestách so slnečným, suchým a teplým podnebím a veľkým počtom automobilov, ako je napríklad Los Angels, Mexico City ale aj európske veľkomestá ako Miláno, Paríž či Varšava.
Samotné Mexico City je ukážkovým príkladom toho, ako súhra miestnej klímy a rýchlej industrializácie dokáže zmeniť miestne podmienky na nepoznanie. Vďaka hustej automobilovej preprave, priemyselnej výrobe, horúcemu počasiu a polohe mesta v kotline obklopenej horami sa smog nad husto obývanými oblasťami kumuluje na nebezpečnú úroveň. V rámci jednej generácie sa Mexiko City zmenilo z mesta známeho svojim čistým ovzduším na jednu z najhoršie znečistených metropol, s mierou znečistenia dvoj až troj-násobnou oproti medzinárodným štandardom. Kalifornský smog predstavuje environmentálny problém v mnohých oblastiach sveta a postihnuté metropoly sa snažia zavádzať opatrenia ako verejná doprava zadarmo, obmedzenie prístupu áut do mesta, či v prípade vážneho znečistenia až niekoľkodňový lockdown.
Z pohľadu na vplyvu na zdravie je treba povedať, že dýchanie smogu dokáže u obyvateľov žijúcich v postihnutej oblasti z dlhodobého hľadiska viesť k rozvoju niektorých chronických ochorení, ako napr. chronickej obštrukčnej chorobe pľúc, chronickej bronchitíde, nádorom v dýchacích cestách či k ochoreniam srdca.
Situácia na Slovensku
Slovensko patrí spolu s Poľskom, Českom a Maďarskom k najviac smogom znečisteným krajinám Európskej únie. Na znečistení nášho ovzdušia sa podieľajú, tak ako aj inde, tri typy znečisťovateľov ovzdušia: priemysel, doprava a lokálne kúreniská (pece a kotle slúžiace k vykurovaniu domácností). Spravidla o kvalite ovzdušia na konkrétnom mieste rozhoduje viacero premenných, a to predovšetkým koľko a akých zdrojov emisií sa nachádza v okolí daného miesta a tiež jeho lokálne klimatické charakteristiky.
Všeobecne možno povedať, že Slováci sú ohrození oboma vyššie spomenutými typmi smogu. Ten londýnsky typ je prítomný vo väčšine slovenských obcí v zimných mesiacoch, kde veľký podiel obyvateľov vykuruje svoje domácnosti pomocou tuhých palív. Ich splodiny tak vedú, najmä v obdobiach inverzie či bezvetria, ku kumulácií škodlivín ako pevné častice či oxidu uhoľnatého. Dlhodobo evidovanou je zlá situácia ovzdušia v oblasti Banskobystrického a Košického kraja. Ku príkladu taký Košický kraj je okrem lokálnych kúrenísk dlhodobo zaťažený tradíciou hutníckeho a kovo-výrobného priemyslu. Iný typ smogu – losangelský typ – možno pozorovať pozdĺž frekventovaných cestných komunikácií (Bratislava, Banská Bystrica, Prešov, Košice) a križovatkách s hustou medzinárodnou dopravou (Žilina, Ružomberok).
Upozornenia na smogovú situáciu, ako aj aktuálnu situáciu kvality ovzdušia možno nájsť na stránke Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ). Počet monitorovacích staníc na našom území je síce obmedzený, no dokáže pokryť rizikové oblasti a predstavuje určitú reprezentatívnosť aj pre priľahlé blízke okolie. O vzniknutej smogovej situácii má ústav za povinnosť cez dostupné komunikačné prostriedky bezodkladne informovať svojich obyvateľov. Cez smogový varovný systém sú zároveň informované aj príslušné regionálne úrady verejného zdravotníctva v Slovenskej republike, ktoré spolupracujú s dotknutými obcami a môžu poskytnúť podrobnejšie informácie o vplyvoch znečistenia ovzdušia na zdravie a o možnostiach ochrany.
Zároveň je nevyhnutné si uvedomiť, že samotní obyvatelia v smogom postihnutých oblastiach sa svojim chovaním výraznou mierou môžu podieľať na znížení emisií do ovzdušia. Množstvo vypúšťaných emisií z rodinného domu vykurovaného tuhým palivom možno znížiť používaním dostatočne vysušeného dreva a dodržiavaním správnych postupov pri vykurovaní. Finančne náročnejšími opatreniami sú výmena starých kotlov za moderné, efektívnejšie kotly s nízkymi emisiami, zateplenie domov a výmena okien, ktoré v konečnom dôsledku prinesú aj úsporu paliva. Rozhodne je potrebné sa vyvarovať spaľovaniu odpadového dreva a drevných výrobkov, obzvlášť povrchovo upravených (napr. starý nábytok, drevotrieska), akéhokoľvek horľavého odpadu (plastové a papierové obaly, PET fľaše, textil, staré pneumatiky, …) a podomácky vyrábaného paliva. Taktiež z pohľadu mobility dokážeme znižovať celkové emisie využívaním verejnej dopravy, dopravy pomocou bicykla či pešo.
Ak už však smogová situácia vznikne, existuje viacero spôsobov, ako sa obyvatelia môžu pred nadmerným vdychovaním znečisteného ovzdušia chrániť. V rámci výrazného zamorenia smogom je potrebné v zmysle ochrany zdravia obmedzenie športovania a nadmerných aktivít vonku, obmedzenie vetrania interiérov počas kritických hodnôt zamorenia, skrátenie celkového času pobytu vonku, a samozrejme taktiež vyvarovanie sa ďalších aktivít vedúcich k zhoršeniu stavu ovzdušia.
Kniha alebo Netlix?
Ak máte aj po dočítaní tohoto článku chuť dozvedieť sa viac, tipom na dobrú knihu, ktorá spája environmentálnu katastrofu a pravdivý príbeh sériového vraha Johna Reginalda Christieho je Death in the air od Kate Winkler Danwon. Nahliadnite do malej ukážky:
“V ten december bol v Londýne na slobode aj ďalší vrah. Zavraždil najmenej sedem žien vo svojom byte v Notting Hill – prilákal ženy do svojho domu s prísľubom lieku na bronchitídu. Potom ich znásilnil a uškrtil, dve ženy zakopal v záhrade, niekoľko ďalších ukryl v kuchynskom výklenku pokrytom tapetou a svoju 34-ročnú manželku pod podlahové dosky ich bytu.´´
Zatknutie „Beast of Rillington Place“ vyvolalo mediálne šialenstvo, navyše úloha Christieho pri poslaní nevinného muža na popravisko bola impulzom na zrušenie trestu smrti v Spojenom kráľovstve. Ak ste predsa len skôr priaznivcom platformy Netflix, určite stojí za pozretie seriál The Crown, konkrétne jej 4. dielu v prvej sérií, kde sa vo filmovom prevedení s londýnskym smogom musela vysporiadať vláda kráľovnej Alžbety II.
korektúra A.P.
UPOZORNENIE
Články MEDEXonline a informácie v nich nenahrádzajú odborné zdravotnícke poradenstvo, a majú len informatívny charakter. Kedykoľvek je Vaše zdravie alebo život v ohrození, vyhľadajte odbornú pomoc.
