MDX.DISASTER – Letná sezóna 2022 bola podľa mnohých odborníkov z pohľadu šírenia požiarov jednou z najrekordnejších od začiatkov meteorologických meraní. Tento fenomén považujú mnohí za prejav klimatickej zmeny, ktorá spôsobuje výraznejšie sucho, umožňujúce rýchlejšie šírenie požiarov a ich horšiu kontrolu. Požiare patria ku pravidelným javom v ekosystéme celkom prirodzene, avšak ich vyšší počet, rýchle šírenie či rozsiahlosť zasiahnutej plochy narážajú na limit ľudských a technických zdrojov, ktorými sme schopní ako ľudská spoločnosť ich rozsah a následky adekvátne kontrolovať. A v tomto prípade nehovoríme len o hasičskej zásahovej technike, ale aj o zdravotníckych kapacitách.
Samotný dym uvoľnený horením predstavuje zmes pevných a plynných látok rozličného zloženia, pričom mnohé z týchto zložiek sú pre ľudský organizmus škodlivé. Spomedzi nich možno spomenúť predovšetkým oxid uhoľnatý, polycyklické aromatické uhľovodíky či tzv. pevné emisné častice PM10 a PM2,5.
Práve tzv. pevné častice sadzí a prachu o veľkosti 10 mikrometrov (PM10) či 2,5 mikrometrov (PM2,5) predstavujú pri rozsiahlych požiaroch zložku dymu, ktorá spôsobuje akútne zdravotné komplikácie. Tieto prachové čiastočky sa ľahko usádzajú v dýchacích cestách a prechádzajú do krvi, čím spôsobujú náhle vzniknuté ťažkosti z pohľadu srdcovocievneho či dýchacieho aparátu (astma, bronchitída, zhoršenie chronických ochorení).
Podľa nedávnej štúdie, publikovanej v časopise Prehospital and Disaster Medicine, ktorá bola zameraná na vyťaženosť urgentných príjmov v súvislosti s rozsiahlymi požiarmi, predstavuje narastajúci trend požiarov zvýšenú záťaž pre zdravotnú starostlivosť prvého kontaktu. Autori zistili, že urgentné príjmy, ktoré boli v blízkosti aktívneho požiaru, zaznamenali nárast ošetrených pacientov s respiračnými ochoreniami o 10-30%, pričom pri ošetreniach pre astmu tvoril nárast až 100%. Náchylnejšie na výskyt ťažkostí boli podľa zistení ženy a deti, pričom množstvo prijatých detí s respiračnými problémami predstavovalo 243%-ný nárast oproti priemeru. U ošetrených pacientov sa príznaky objavili často na tretí deň od vzniku požiaru, a ošetrenie si vyžadovali aj ľudia, ktorí boli dovtedy zdraví.
Hoci spomínaná štúdia zahŕňala len aktuálne poznatky z juhozápadných oblastí Severnej Ameriky či východných častí Austrálie, aktuálny vývoj svetovej klímy môže tento fenomén priniesť aj do našich končín, o čom nás môže presvedčiť aj nedávny rozsiahly požiar v Českom Švajčiarsku. Práve vedecké práce ako vyššie citovaná majú potenciál pomôcť nám pripraviť sa na podobné situácie materiálne, či z pohľadu ľudských kapacít, a zaviesť účinné preventívne opatrenia pre ochranu rizikových skupín obyvateľstva.
