Sto ľudí, sto názorov ako vybrať kliešťa. Mnoho spôsobov je bizarných a zábavných, niektoré však napomáhajú prenosu infekcie. Viete ktoré dokážu uškodiť? Spolu preveríme 7 novodobých mýtov, ktoré už nikdy nebudete chcieť brať vážne.
Neželaný spoločník
Na Slovensku poznáme viac ako 17 druhov rozličných kliešťov, parazitujúcich na zvieratách či človeku. Pre človeka je najvýznamnejším parazitom predovšetkým kliešť obyčajný (Ixodes ricinus). Jeho výskyt je najvyšší v mesiacoch apríl-jún, a podobne aj v jesenných mesiacoch od septembra do novembra.
Charakteristickým bol pre nižšie nadmorské výšky, v poslednej dobe ho však vplyvom globálneho otepľovania môžeme nájsť aj vo vysokých horách. Tento druh kliešťa máme zafixovaný okrem iného ako prenášača lymskej boreliózy a kliešťovej encefalitídy. Čo teda robiť, keď som si z parku, záhrady či prechádzky v lese priniesol nepozvaného (potenciálne infekčného) kamoša?
Existuje nespočetné množstvo babských „overených“ spôsobov, ktorých bizarnosť siaha pravdepodobne aspoň dve storočia dozadu, a pri niektorých sa od údivu až chytíte za hlavu.🤦♂️ Niektorých ľudí dokáže tento dezinformačný šum natoľko zneistiť, že na jednoduché odstránenie kliešťa radšej prídu na najbližšiu pohotovosť či urgentný príjem. 🏥 Nakoľko však chcem ušetriť vaše nervy, čas a 💰, pozrieme sa spolu na 7 najčastejších mýtov o tom, ako odstrániť kliešťa.
Pripravte si pinzetky, ideme na to!
MÝTUS Č. 1 - Kliešte skáču zo stromov a kríkov priamo na človeka
Scéna ako z akčného filmu. Kráčate si spokojne parkom, a zo stromu vo výške 8 metrov ťa sleduje nepriateľ v maskáčoch. Vyčkáva. Skočí. A skončil si. Už vás má. ☠
Alebo aj nie. ❌
Kliešte svoj život (mimo cicania krvi na hostiteľovi) trávia v pôde. Tu sa vyvíjajú, odpočívajú a prezimujú. V prípade „lovu na korisť“ sa vyšplhajú na konce listov vysokých tráv, prízemnej vegetácie alebo nízkeho krovia vo výške do 80 cm.
Nelezú na stromy. A neskáču. Kliešť nie je paragán, aj keď to znie vzrušujúco.
A tiež som našiel mýtus, ktorý hovoril že sa spúšťajú na pavučine. Ani tú nemajú… Ak by vás zaujímali skôr tvory využívajúce pavučiny, odporúčam klikať sem. 👈
MÝTUS Č. 2 - Ak ho nevytiahneš opatrne, v koži ostane hlavička!
Kliešte nemajú hlavičku v takom zmysle, ako si to väčšina z nás predstavuje. Predná časť kliešťa popisovaná ako hlavička (capitulum) je tvorená ústnymi ústrojmi.
Na hlavičke rozoznávame hmatadlá (pedipalpy), ktoré plnia funkciu zmyslového orgánu, klepietka (chelicery) ktoré plnia funkciu hryzadiel a chobôtik (hypostóm) pomocou ktorého kliešť cicia krv.
Kontrola kliešťa po vybratí je teda prakticky zbytočná, pretože hlavičku voľným okom aj tak nerozoznáme. Časť, ktorá často ostáva v koži, sú ústne ústroje, ale na ich kontrolu je potrebné mnohonásobné zväčšenie lupou alebo pod mikroskopom.
MÝTUS Č. 3 - Kliešť sa ťa drží okrem hlavičky aj nohami, preto je tak ťažké ho vybrať
Človek pri svojom prvom uhryznutí kliešťom zistí, že ľudový výrok „držal sa ho ako kliešť“ je založený na nie veľmi radostnej skutočnosti. Tento neželaný kamarát však nemá tak silné bicáky 💪, jeho tajná zbraň je v niečom inom.
Samotné cicanie začína tým, že kliešť si po uchytení na človeka hmatadlami nájde vhodné miesto na prisatie. Následne si svojimi ostrými klepietkami do kože vyhĺbi malú „studničku“, v ktorej sa hromadí krv z krvácajúcich cievok. Do tejto novovzniknutej studničky kliešť vloží svoj hypostóm, ktorým bude cicať krv, pokým mu bude hrdlo ráčiť. Hypostóm je teda jedinou časťou kliešťa, ktorá je „zahryznutá“ k ľudskému telu. Ako je teda možné, že sa kliešť udrží človeka len takou malou časťou? Kliešť je totiž betonár! 👷♂️
Akonáhle kliešť ponorí svoj hypostóm do vyhĺbenej krvácajúcej rany, jeho slinné žľazy začnú do okolia produkovať zmes látok nazývanú ako cement. Táto zmes v rane stvrdne a medzi kliešťom a narušenou kožou vytvorí skutočne pevné spojenie podobné betónu, ktorý dokáže odolávať veľkej sile v ťahu. Kto sa snažil už vybrať niekedy kliešťa, vie, o čom je reč.
MÝTUS Č. 4 - Kliešť vypúšťa toxíny priamo do žíl ihneď po prisatí!
Kliešť obyčajný do tela nevypúšťa žiadne toxíny. Rovnako necicia krv z ciev, ale nepriamo z krvácajúcej rany v koži. Pomocou svojich slín kliešť vylučuje látky, ktoré mu napomáhajú pri cicaní krvi. Konkrétne sú to látky proti zrážaniu krvi, látky proti bolesti a svrbeniu a už spomínaný cement. Jednoducho povedané, kliešť sa chce dosýta nacicať krvi, ideálne tak aby to hostiteľ nespozoroval a potom spokojne poďakovať a odísť.
To, čím je kliešť potenciálne nebezpečný je nosičstvo baktérií a vírusov. Medzi najčastejších pôvodcov ochorení prenášaných kliešťom na človeka sú vírus kliešťovej encefalitídy a baktéria Borrelia burgdorferi, pôvodca lymskej boreliózy. Kliešť sa nakazí na cicaní chorého zvieraťa (napr. jeleň, hlodavce), a pri ďalšom cicaní prenáša ochorenie na človeka.
Vírus kliešťovej encefalitídy je do ľudského tela vylučovaný slinami cicajúceho kliešťa. Nakoľko kliešť svoje sliny využíva už pri priľnutí k rane, prenos ochorenia je pomerne rýchly, a podľa niektorých zdrojov môže vzniknúť už o niekoľko minút, resp. do 12 hodín.
Baktéria Borrelia burgdorferi, pôvodca lymskej boreliózy, sa do tela človeka dostáva pomalšie. Baktérie boreliózy sa najčastejšie nachádzajú v čreve kliešťa, kde zostali od posledného cicania nakazeného zvieraťa.
Ak kliešť začne cicať krv človeka, baktérie dostávajú signál o novom hostiteľovi a presúvajú sa z čreva do slinných žliaz kliešťa, odkiaľ sa podobne ako vírus encefalitídy vedia dostať do ľudského organizmu. Tento prechod z čreva do slín je však pomerne zdĺhavý, trvá približne 36 hodín a do tohto momentu sme od nákazy chránení.
Práve čas zohráva v prenose ochorení dôležitú úlohu, preto je dobré po návrate z prírody po kliešťoch aktívne pátrať a pri ich nájdení ich okamžite odstrániť.
MÝTUS Č. 5 - Kliešťa treba pridusiť neprievzdušným povlakom (olejom, mydlom, krémom) a odpadne sám
Mýtus založený na pravde! Medzi ľuďmi sa traduje nespočetné množstvo overených rád, čím najlepšie potrieť kliešťa, aby sme sa ho zbavili, počínajúc od bravčovej masti, oleja, mydla, krému, dezinfekčných prostriedkov až po lak na nechty. Dusiaci sa kliešť skutočne po niekoľkých sekundách odpadne sám, a nezanechá v rane žiadne svoje časti, tento spôsob však zvyšuje pravdepodobnosť nákazy infekčnými ochoreniami.
Cement, ktorým je kliešť pripevnený v koži, nie je tak jednoduché prerušiť. Kliešť potrebuje cement začať rozpúšťať špeciálnymi látkami, tvoriacimi sa opäť v slinných žľazách. Akonáhle teda potrieme kliešťa a začneme ho dusiť, kliešť začne v boji o život produkovať a vylučovať obrovské množstvo slín, ktorými rozpúšťa cement. Ako už vieme, spolu so slinami sa do tela dostávajú aj baktérie a vírusy. Tento postup je teda nevhodný, pretože neúmerne zvyšuje riziko nákazy a zvyšuje infekčnú dávku mikroorganizmov. ☝
MÝTUS Č. 6 - Vyťahovať ho treba krúžením proti hodinovým ručičkám, v smere ručičiek, kývať, ťahať, najlepšie rukami...
Opäť raz milióny overených rád akou technikou vybrať kliešťa. Z jednoduchej záležitosti sme urobili malú vedu. Nerád by som pridával do tohto zoznamu ďalšiu super-duper-ultra techniku, treba však povedať zopár teplých slov aj k tejto téme.
V prvom rade je kliešťa treba odstrániť čo najskôr po jeho objavení. Aký nástroj si zvolíte je na vás. Do povinnej výbavy každej domácnosti by mala rozhodne patriť pinzeta. Ak preferujete radšej nové vychytávky, je možné si zaobstarať aj páreurové sety háčikov či kariet na kliešte.
Čo do techniky vyberania, dôležité je chytať kliešťa čo najbližšie pri koži, ako to len ide. Ak používate pinzetu alebo kartu na kliešte, tak kliešťa uchyťte čo najbližšie ku koži a jednoducho kolmo vytiahnite. Ak používate špeciálny háčik na kliešťa, opäť ho podoberte čo najlepšie a vytočte. Pre názornú ukážku prikladám video. 👈
Dôležité pri vyberaní je nechytať kliešťa za bruško, pretože pri jeho stlačení začne kliešť „vracať“, čím môžeme opäť raz zvýšiť riziko nákazy lymskou boreliózou.
Mnohokrát sa môže prihodiť, že keď už bude kliešť vonku, v rane spozorujeme zalomenú časť kliešťa (najčastejšie sa zalomí hypostóm – chobôtik kliešťa). Takto zalomená časť kliešťa nepredstavuje významnejšie zdravotné riziko, v porovnaní napríklad s takou trieskou. Podobne ako zadretú triesku, tak aj túto zalomenú časť kliešťa vieme jednoducho odstrániť v domácich podmienkach. Stačí ranu po kliešťovi jednoducho vydezinfikovať, ideálne iódovým dezinfekčným prostriedkom, vybrať zvyšok sterilnou ihlou rovnako ako triesku, a potom opäť predezinfikovať.
Tak jednoduché to je. Žiadna veda.
MÝTUS Č. 7 - Po vytiahnutí kliešťa treba najlepšie rozpučiť medzi nechtami
Hoci rozpučenie kliešťa môže poskytnúť pocit zadosťučinenia a pomsty za vycicanú krv, opäť raz takýmto postupom zvyšujeme šancu nákazy. Z rozpučeného bruška kliešťa sa nám na prsty môžu dostať živé baktérie a vírusy, ktorým stačí jeden malý záder pri nechte, prípadne poškrabanie si oka na rozvoj infekčnej choroby.
Bezpečnejšie je teda potlačiť svoj hnev a kliešťa zabaliť do vreckovky a spláchnuť, prípadne zabaliť do pásky a vyhodiť.
Zvonec na koniec
Dnes sme sa z rýchlika pozreli na pár (či vlastne nepár) novodobých mýtov, ktoré sa točia okolo kliešťa obyčajného. Mnohé z nich majú korene, ktoré siahajú do vzdialenejšej histórie, a napriek pokrokom v medicínskych a biologických vedách zostávajú stále živé. Ako sme si však rozobrali, veľa z nich dokázateľne zvyšuje riziko prenosu a závažnosti ochorenia.
Nie zriedka sa stáva, že práve tieto škodlivé mýty šíria aj ľudia so vzdelaním v zdravotníctve, čo zhoršuje mieru dezinformovanosti populácie. Vždy si preto treba hľadať relevantné informácie, za ktorými stoja odborníci v danom smere, aj keď sa váš aktuálny informátor bude oháňať „sedliackym rozumom“. Tento článok bol vypracovaný na podklade odborných štúdií, ktoré nájdete pri kliknutí na ZDROJE. 👈
A ešte jedna vec. Ak poznáte niekoho, komu by sa táto tvorba páčila, dajte mu o tom vedieť zdieľaním na sociálnej sieti. Ak nechcete premeškať najnovšie články zo sveta MEDEXonline, prihláste sa na newsletter v bočnom paneli, alebo dajte like na FB alebo Twitteri.
Za váš čas ďakujem a pre dnes sa lúčim. Nazdar!
