MDX.SPACE – Zdravie bojových pilotov lietajúcich na moderných stíhačkách je z podstaty povolania vystavené extrémnym podmienkam – vysokým silám preťaženia počas intenzívnych manévrov v bojových simuláciách, či reálnych bojoch. Tieto podmienky kladú obrovské nároky na ich fyzické a mentálne zdravie, a to predovšetkým na ich odolnosť voči akútnemu pôsobeniu preťaženia a zmien rýchlosti. Doposiaľ bolo časté vystavovanie týmto silám, čo do bezpečnosti pilotov, považované za relatívne neškodné. Na sklonku nového roka sa však objavili obavy, že opakované vystavenie takémuto pôsobeniu môže viesť k chronickému poškodeniu mozgu. Informácie z pôvodne tajného projektu amerického námorníctva pod krycím menom „Projekt Ódinovo oko„, prenikli na verejnosť v článku The New York Times. Po uverejnení spomínaného článku sa rozbehla široká diskusia o bezpečnosti bojových pilotov počas ich kariéry, a viacero vyslúžilých pilotov sa ohlásilo s podobnými príznakmi. Čo viedlo k spusteniu projektu v roku 2024, a ako pravdepodobne vzniká chronické poškodenie mozgu?
Problematika pôvodne nabrala na vážnosti po samovraždách troch skúsených bojových pilotov amerického námorníctva v priebehu rokov 2023–2024. Rodiny zosnulých pilotov opisovali rovnaké príznaky pozorované na svojich blízkych – nespavosť, zmeny osobnosti, poruchy pamäte, rozvoj úzkosti a depresívneho syndrómu. Takéto náhle zmeny osobnosti u doposiaľ zdravých trénovaných jedincov môžu byť príznakom nerozpoznaného neurologického ochorenia. Obdobným spôsobom, s príznakmi ako zmeny osobnosti a správania, sa rozvíja ochorenie nazývané chronická traumatická encefalopatia. Tá predstavuje poškodenie mozgu u športovcov vystavených opakovaným otrasom hlavy, predovšetkým boxerov či hráčov amerického futbalu. Tieto chronické otrasy spôsobujú porušenie spojení buniek v mozgu, ktoré vedú k nevratnému neurologickému poškodeniu.
Piloti amerického námorníctva – legendárneho TOPGUNU – pristávajúci na vojenských lietadlových lodiach sú trénovaní na manévre, pri ktorých zažívajú preťaženie v rozmedzí 7G až 9G. Pri preťažení 9G je ich telo vystavené deväťnásobku normálnej gravitácie, čo znamená, že 80-kilogramový pilot pri manévri „váži“ 720 kg. Okrem toho samotné katapultové štarty z lietadlových lodí (z 0 na 240 km/h za 1,5 sekundy!!!) a prudké pristátia s použitím zachytávacích lán zvyšujú mechanický stres na telo pilota. Matthew „Whiz“ Buckley, člen letcov TOPGUN, opísal pristátie na lietadlovej lodi ako „pád auta z druhého poschodia“. Tieto extrémne podmienky nie sú ojedinelé – piloti nahromadia tisíce letových hodín za kariéru, čo znamená stovky až tisíce epizód vysokého preťaženia, spolu s tvrdým štartom a pristátím.
Na možnom vzniku chronického poškodenia mozgu sa tak pravdepodobne podieľa viacero faktorov. Nedokrvenie mozgu počas ostrých manévrov s vysokým preťažením, mechanický stres pri katapultových štartoch a pristátiach a neuroendokrinný stres – to všetko môžu byť faktory vedúce k nerozpoznanému ochoreniu u letcov, ktoré sa môže rozvíjať už počas ich aktívnej kariéry. Dôvodom, prečo tieto klinické prejavy neboli doteraz pozorované, je pravdepodobne armádne prostredie. Piloti ako Buckley zdôrazňujú, že kultúra mlčania a strach z vyradenia z letov zhoršuje situáciu. Symptómy možného ochorenia sa často bagatelizujú ako psychické problémy, a teda utajujú.
Cieľom projektu Ódinovo oko je odhaliť faktory spôsobujúce subklinické poranenia mozgu – poškodenia, ktoré nie sú okamžite viditeľné, ale kumulujú a prejavujú sa neskôr ako neurologické alebo psychiatrické symptómy. Štúdia má za cieľ zbierať 1 500 dátových bodov o mozgových funkciách pilotov bojových lietadiel. Tieto opakované vyšetrenia v čase neskôr porovná aby overil, či tieto zmeny môžu súvisieť s opakovaným vystavením silám preťaženia. Existujú však pochybnosti, že tieto malé poškodenia nemusia byť súčasnými technológiami zachytené, a ich dopad bude možno pozorovať jedine po úmrtí – pri lekárskej pitve. Ak by sa však podarilo zaznamenať rozvoj mozgových zmien, problematika TOPGUN pilotov by tak otvorila novú kapitolu v medicíne extrémnych podmienok. Zároveň by sa stal výzvou pre vedcov a lekárov, preskúmať hranice ľudskej odolnosti a vyvinúť inovatívne riešenia pre ochranu tých, ktorí operujú na hraniciach možného.
