MDX.MOUNTAIN – Zimné obdobie v horách sa, žiaľ, ani v našich končinách nezaobíde bez lavínových obetí. Moderné príslušenstvo v horolezeckej výbave dokáže zvýšiť šance na prežitie pri zavalení lavínou, a často človeku dáva falošný pocit istoty, ktorý zvíťazí nad varovaniami lavínových centier. Jedným z týchto výdobytkov je obojsmerný lavínový vyhľadávač, ktorý by mal byť povinnou výbavou každej vážnej zimnej aktivity v horách. Podľa novej štúdie rakúskych horských záchranárov publikovanej v časopise Wilderness & Environmental Medicine, má však aj tento moderný prístroj svoje úskalia. Pomerne bizarným zistením je, že sú to práve vyhrievané rukavice.
Všeobecne sa predpokladá, že po zasypaní lavínou dokáže ranený pod snehom prežiť približne 20-30 minút. S narastajúcim časom sa šanca na prežitie výrazne zhoršuje, preto sa v súčasnosti odporúča používanie lavínových vyhľadávačov pri zimných športoch v potenciálne lavínovom teréne. Tieto zariadenia sú schopné pomerne presne zamerať polohu osoby pod snehom, a tým výrazne skrátiť čas zasypania, a viesť tak k úspešnej záchrane. V nedávnej dobe už bolo identifikovaných viacero elektronických zariadení, ktoré fungujú ako „rušičky“ a sú schopné znižovať presnosť lavínového vyhľadávača. Zistilo sa, že okrem mobilných telefónov a digitálnej kamery dokázali signál vyhľadávača rušiť aj kardiostimulátory, monitory glukózy v krvi či dokonca inzulínové pumpy.
V posledných rokoch do módy prichádzajú elektronicky vyhrievané zimné rukavice, ktoré zvyšujú komfort pri zimnej turistike a športe. Práve túto technologickú novinku identifikoval tím z Univerzity v Innsbrucku a Rakúskej horskej služby ako potenciálnu rušičku lavínového vyhľadávača. Vo svojej štúdií vykonali jednoduchý test troch typov vyhrievaných rukavíc a troch modelov lavínových vyhľadávačov. Na začiatku pokusu bol pod metrovú vrstvu snehu zakopaný vysielač „raneného“, a v 50-metrovej vzdialenosti bola označená štartovacia čiara začiatku vyhľadávania. Následne „záchranca“ so svojim vyhľadávačom kráčal smerom ku miestu so zasypaným vysielačom, a držiac zariadenie vo vyhrievacej rukavici sledoval, v akej vzdialenosti prístroj zachytí signál pri vypnutom/zapnutom ohreve rukavíc. Takýmto spôsobom rakúsky tím otestoval všetky typy rukavíc a vysielačov navzájom, a výsledky ich zistení sú pomerne šokujúce. V najextrémnejšom prípade predstavovalo rušenie signálu redukciu vzdialenosti k „ranenému“ až o neuveriteľných 41,5 metra. To znamená, že ak by lavínový vyhľadávač za bežných podmienok zachytil signál raneného už na perimetri 50 metrov, v prípade záchrancu s elektricky vyhrievanými rukavicami by prístroj prvý signál zachytil najskôr pri vzdialenosti 8,5 metra od obete. Záchrana zavaleného by sa tak časovo mnohonásobne predĺžila, čo by znamenalo neskorú pomoc až prípadné úmrtie. V súvislosti s týmito novými zisteniami možno konštatovať, že v prípade záchrannej akcie v lavínovom teréne treba dbať o maximálnu elimináciu rušivého elektromagnetického signálu, hoci aj za cenu nižšieho tepelného komfortu. Najlepším riešením by však bolo daným situáciám sa vyvarovať, dbať na bezpečný pohyb v zimnom horskom teréne a rešpektovať odporúčania Strediska lavínovej prevencie HZS.
P.S. Práve toto naše stredisko slávi v tomto roku 50. výročie svojho založenia, a dokument o jeho vzniku a pôsobení si možno pozrieť v relácií RTVS – Extrémne v horách už 17. a 18. decembra.
