Majú osem nôh, hrozivé hryzadlá, viac očí ako by bolo príjemné a kedykoľvek sa objavia, prichádza krik a panika. Strach z pavúkov je v mnohých z nás zakorenený nejako od narodenia. Jedná sa ale o adekvátnu reakciu na potenciálne nebezpečie? Môže nás pavúk Strednej Európy ohroziť na živote? A koľko takýchto druhov u nás máme? Na tieto otázky, a mnoho ďalších sa spoločne posnažíme nájsť odpovede.
Čo všetko sa v článku dozviete?
🕷️ Aké druhy uhryznutia môžu pavúky spôsobiť...
🕸️ Ako veľký musí byť pavúk, aby dokázal ublížiť...
🕷️ Ktoré druhy na Slovensku a v Čechách sú jedovaté...
🕸️ U koho je uhryznutie pavúka nebezpečné...
🕷️ Ako sa zachovať pri uhryznutí pavúkom...
🕷️ Pavúky, podobne ako napríklad hady, môžu človeka pohrýzť bez použitia jedu, kedy hovoríme o tzv. suchom uhryznutí. Suché uhryznutie predstavuje narušenie integrity kožného krytu, a tak podobne ako iné rany predstavuje riziko zanesenia infekcie. Ak naopak pavúk pri útoku aktivuje svoje jedové žľazy, hovoríme o tzv. vlhkom uhryznutí, ktorého prejavy a následky závisia priamo od zloženia pavúčieho jedu.
🕸️Nie všetky pavúky majú schopnosť preniknúť hryzadlami pokožku človeka a spôsobiť tak hryznú ranu. Prekážkou im je samotná pokožka vďaka svojim jedinečným vlastnostiam a samotnej hrúbke, ktorá tvorí pevnú nepriepustnú bariéru, ktorú pavúčie hryzadlá nie sú schopné prekonať. Až pavúky dosahujúce veľkosť tela viac ako 10 mm sú schopné človeku spôsobiť hryzné poranenie s aplikáciou pavúčieho jedu do hlbších častí kože a ľudského organizmu.
🕷️ Na území Slovenska a Čiech sa vyskytuje mnoho jedovatých druhov, avšak len málo z nich dokáže svojim jedom spôsobiť výraznejšie ťažkosti človeku. Medzi najznámejšie druhy v posledných rokoch patrí rozhodne Pradiarka pestrá. O jej výskyte, správaní, ale aj ďalších jedovatých druhoch sa dočítate nižšie v článku.
🕸️Jedovaté pavúky vyskytujúce sa na našom území spravidla nespôsobujú významné systémové prejavy, a často sú spojené len s bolesťou v oblasti uhryznutia, začervenaním či bolesťami hlavy. U detí, starších ľudí alebo silných alergikov však zriedkavo môže dôjsť ku silnej celkovej reakcii so sťaženým dýchaním, výrazným opuchom tváre či krku, alebo dokonca až strate vedomia s ohrozením života. V takýchto prípadoch je na mieste urýchlene vyhľadať odbornú pomoc.
🕷️ Pohryznutie pavúka zväčša nepredstavuje urgentný zdravotný stav, a je možné ho zvládnuť za pomoci domácej lekárničky a voľne dostupných liekov. 5 jednoduchých krokov ako zvládnuť uhryznutie nájdete na konci tohto článku.
Na veľkosti záleží
Po rýchlom úvode skúsme začať faktami celkom z ostra. Drvivá väčšina pavúkov na území Slovenska a Čiech je jedovatá. Hoci tento výrok môže znieť hrozivo, realita je omnoho pokojnejšia. Na to, aby sme pavúka mohli považovať za potenciálne nebezpečenstvo pre človeka, by mal splniť nasledujúce dve kritériá:
- Produkcia jedu s potenciálne škodnými látkami v dostatočnom množstve. ☠
Ako sa už vyššie uvádza, takmer všetky pavúky majú ústrojenstvo na tvorbu jedu. Jed je užitočným nástrojom pavúka pri love a obsahuje rozličné látky, ktoré napomáhajú pavúkovi paralyzovať svoju korisť (neurotoxíny), prípadne ju aj natráviť (cytolytické látky). Korisť pavúka sa však pohybuje rádovo nanajvýš v pár centimetroch a koncentrácia takýchto látok je pomerne malá, aby človeku dokázali spôsobiť väčšiu ujmu. Existujú však výnimky, ako je napríklad latrotoxín, ktorý produkuje čierna vdova (Latrodectus) – tá sa však u nás prirodzene nevyskytuje.
Jed ako cesta k obžive je tak pre pavúka vzácnym nástrojom. Nakoľko na jeho tvorbu spotrebuje pomerne veľké množstvo živín, snaží sa s ním šetriť čo najviac to ide. Ak teda pavúk pohryzie človeka, nemusí to automaticky znamenať, že do tela vypustil aj svoj jed. Táto forma uhryznutia sa nazýva ako tzv. „suché uhryznutie“. Ak už pavúk použije svoj jed na človeka, hovoríme o „vlhkom uhryznutí“. Taktiež treba dodať, že samičky ako ochrankyne potomstva mávajú vo svojich jedových žľazách viac jedu, ich „vlhké uhryznutie“ môže spôsobiť intenzívnejší priebeh príznakov ako to od samčeka. - Dostatočná veľkosť pavúka a jeho hryzadiel. ⚠
Ľudská pokožka plní ochrannú funkciu organizmu, a platí to aj v tomto prípade. Na to, aby pavúk vedel poriadne pohrýzť, musí svojimi chelicerami preniknúť cez ľudskú pokožku. Chelicery sú klepietka plniace funkciu čeľustí, a svojou stavbou sú uspôsobené na lov koristi. Na konci chelicery sa nachádza malý „pazúrik“, do ktorého ústi jedová žľaza pavúka. Pre väčšinu pavúkov vyskytujúcich sa na našom území je však ľudská pokožka tvrdým orieškom a nevedia človeka pohrýzť aj keby veľmi chceli. Sú totiž príliš malé, aby sa prehrýzli pokožkou. Všeobecne sa dá povedať, že pavúky, ktoré dosahujú veľkosť tela až >10 mm sú schopné chelicerami prebodnúť ľudskú pokožku.
Ak by sme z nasledovného vzali v úvahu len prvé kritérium, teda hľadali len pavúky so skutočne silným jedom, tak môžeme konštatovať, že na našom území sa prirodzene nevyskytuje žiadny druh pavúka, ktorý by zložením svojho jedu výrazne ohrozoval život človeka.
S prihliadnutím na druhé kritérium sa však aj u nás vyskytujú druhy, ktorým ich veľkosť umožňuje úspešný „záhryz“ do človeka. Ich jed prevažne spôsobuje len lokálne príznaky, ktoré skoro odznievajú. Ak si odmyslíme psychickú nadstavbu (Á, pomóóóc, uhryzol ma obrovský pavúk!🆘), tak uštipnutie pavúka nie je ničím závažnejšie, ako uštipnutie včelou alebo osou. Napriek tomu sa poďme bližšie pozrieť na zúbok (alebo chelicerku?) našim domácim druhom pavúkov, ktoré sú v poslednom čase neblahou celebritou médií zbytočne šíriacich paniku.
Šok! Jedovaté pavúky vyčínajú už aj u nás!
Kráľovná bulváru
Cheiracanthium punctorium (slov. pradiar obávaný/pradiarka pestrá, čes. zápřednice jedovatá, angl. yellow sac spider) je posledných pár rokov skutočnou celebritou bulvárnych médií. Zoznámte sa s „najjedovatejším pavúkom Československa!“ 🤯 Na našom území sa podľa prvých údajov vyskytuje od 90. rokov minulého storočia a je považovaný za expanzívny druh s pôvodom v Stredomorí. Vyskytuje sa predovšetkým v teplých oblastiach na nekosených lúkach, kde si vo vysokých trávach tvorí svoje hniezda. Pre ich stavbu obľubuje trávy ako je napríklad smlz (Calamagrostis), ktorý nájdeme aj v mnohých záhradách ako okrasnú rastlinu. Na Slovensku sa s ním môžeme stretnúť na juhovýchodnom Slovensku, juhozápadnom Slovensku či na Záhorí. Obýva taktiež oblasti juhovýchodnej Moravy, určité časti Polabí, Pardubicko, Přeloučsko, Nymbursko a Litoměřicko.
Pradiarka je na naše pomery pomerne veľký pavúk, dospelá samička dosahuje veľkosti približne 15 mm, samec býva o niečo menší. Nápadným znakom je červené sfarbenie hlavohrude, ktoré radí držať prsty od pradiarky čo najďalej.
Ak sa napriek tomu rozhodnete zobrať pavúka do rúk, čaká vás bolestivá spomienka. Pradiarka je pri ohrození pomerne agresívny druh, a v obrane svojho potomstva alebo vlastného života dlho neváha s uhryznutím útočníka.
Jed pradiarky obsahuje histamín, toxín CpTx1 a pravdepodobne aj enzým fosfolipázu. Histamín a cytolytický toxín CpTx1 ako hlavná súčasť jedu sú zodpovedné za nepríjemné príznaky po uhryznutí. Miesto býva často začervenané a opuchnuté, môže výrazne svrbieť. Najvýraznejšia je však ostrá intenzívna bolesť, horšia ako po uštipnutí sršňom, ktorá sa môže šíriť na celú končatinu. Vyskytnúť sa môže tiež dočasné ochrnutie miesta uhryznutia, zvýšená teplota, potenie, pocit na vracanie a bolesti hlavy. Tieto príznaky najčastejšie vymiznú do 24-48h v závislosti od množstva jedu v rane. V niektorých málo prípadoch uhryznutia pradiarkou bola popisovaná aj lokálna nekróza kože, ktorú by mohla spôsobovať fosfolipáza D, vyskytujúca sa u exotických jedovatých druhov. Prítomnosť fosfolipázy D nebola v jede pradiarky však dodnes potvrdená, na druhej strane ju štúdie doposiaľ ani nevyvrátili.
Vo všeobecnosti treba zhrnúť, že vo väčšine prípadov uhryznutie pradiarkou pre zdravie nepredstavuje významnejšie riziko, objavia sa len lokálne príznaky a okrem nepríjemnej spomienky nezanecháva dlhodobé následky.
Zdrhnutá tarantula
Lycosa syngoriensis (slov. strehúň škvrnitý, čes. slíďák tatarský, angl. South Russian Tarantula/ Romanian Tarantula) je najväčším pavúkom vyskytujúcim sa na území Slovenska a Čiech. Tento pavúk nápadne podobný tarantule pripravil už nie jednému človeku svojim vzhľadom nemilé prekvapenie. Podobne ako pradiarku ho odborníci považujú za expanzný druh, s pôvodným výskytom okolo Čierneho a Kaspického mora a na južnom Balkáne. Už v roku 1920 však bol pozorovaný na území Slovenska v obci Ždaňa pri Košiciach, a v roku 1924 u Břeclavi na Morave. V 70. rokoch však populácie strehúňa vyhynuli a môžeme ich opätovne pozorovať až novodobej histórií – konkrétne prvýkrát na Slovensku v roku 2007 v Leviciach, a v ČR u Kunovic neďaleko Uherského Hradište (2003). Strehúň vyhľadáva oblasti nížin s otvoreným priestranstvom, často v blízkosti riek, kde do zeme hĺbi „myšie“ nory. Z nory pavúky vychádzajú cez deň zriedka, aktívne sú najmä v noci kedy vyrážajú na lov. Samička dorastá do veľkosti 35mm a pri meraní s nohami môže dosiahnuť aj viac ako 70mm! 😰
Napriek ich nadpriemernej veľkosti je pomerne vzácne skrížiť cestu strehúňovi, a ešte nepravdepodobnejšie byť ním uhryznutý. Ak by sme však v návale strachu ohrozili pavúka alebo jeho noru, uhryznutie je predsa len možné. Jed obsahuje okrem iných látok aj hemolytické enzýmy (ničiace červené krvinky), kardiotonické látky a licocitíny 1-3, ktoré majú dokonca antimikrobiálny účinok. Prejavy uhryznutia nie sú také dramatické ako u pradiarky, vyskytuje sa mierne začervenanie s opuchom, bolesť je podobná ako pri uštipnutí včelou. Príznaky odoznievajú do 10-48h. Ak by si ste sa chceli zoznámiť s našou miestnou tarantulkou, odporúčam krásne video od Lukáša Picha. 👈
Panbožkova kravička 2.0
Eresus kollari (slov. stepník červený, čes. stepník rudý, angl. ladybird spider) je vzácnym (v ČR ohrozeným) druhom pavúka. Svojim pestrým sfarbením sa radí medzi naše najkrajšie druhy. Samček o veľkosti približne 11mm má charakteristické červené bruško s 4-6 čiernymi škvrnami. Samička toto výrazné sfarbenie nemá, bruško má sivé a dosahuje veľkosti až 16 mm. Pozorovanie samičky tohto druhu je skutočne výnimočné, väčšinou sa totiž ukrýva v norách alebo pod kameňmi. Prirodzeným stanoviskom stepníka sú teplé oblasti stepného a lesostepného charakteru. Na Slovensku sa vyskytuje v okolí Myjavy, na Záhorí, v okolí Levíc a Banskej Bystrice. V Českej republike bol pozorovaný neďaleko Chomutova, pri Prostějově, neďaleko Brna a u Veselí nad Moravou.
Jed stepníka doteraz nebol detailnejšie analyzovaný a nepoznáme jeho zloženie, nakoľko uhryznutia boli veľmi raritné. V posledných rokoch sa však vyskytlo viacero uhryznutí stepníkom, rovnako samičkou ako aj samcom. Uhryznutie sa v úvode prezentuje ako začervenanie v mieste uhryznutia s bolesťou, pričom bolesť sa po pár minútach presúva do spádových lymfatických uzlín (pazucha, slabiny). Následne prichádza zvýšenie telesnej teploty, celková nevoľnosť, zvýšenie srdcovej frekvencie a začervenanie v tvári. Tieto príznaky odoznievajú približne do 2 hodín, nasledované sú ale silnou bolesťou hlavy, ktorá može trvať až 2 dni. Miesto uhryznutia môže byť citlivé niekoľko dní. Uvažuje sa, že za celkové príznaky by mohla byť zodpovedná fosfolipáza, toto tvrdenie však musí byť potvrdené adekvátnym výskumom. V súčasnej literatúre boli popísané uhryznutia len u zdravých dospelých mužov, je teda otázne, ako by jed dospelej samičky mohol pôsobiť napríklad na deti. Stepník je teda popri pradiarke ďalším druhom, ktorému by sme preventívne mali dopriať radšej širšiu osobnú zónu. Na obranu stepníka však treba povedať, že nie je taká agresívna netykavka ako pradiarka, a uhryznutie je veľmi nepravdepodobné.
Pozor podvodník!
Argyroneta aquatica (slov. pavúk vodný/vodnár striebristý, čes. vodouch stříbřitý, angl. diving bell spider) je výnimočný druh ohrozeného vodného pavúka. Väčšinu svojho života trávi pod hladinou v sladkej vode, predovšetkým v stojatých vodách mŕtvych ramien riek a rybníkov, ktoré sú dostatočne prerastené vegetáciou. Považuje sa za indikátora čistej vody, a preto ho možno pozorovať veľmi zriedka. Samci dosahujú veľkosti 15 mm, samičky približne 10 mm. Na Slovensku je jeho výskyt registrovaný v Martovciach (okres Komárno), v ČR je zaznamenaný výskyt u Ústí nad Labem, u Pardubic a na juhovýchodnej Morave.
Uhryznutie človeka je pre jeho prirodzené stanovisko nepravdepodobné, avšak staršie zdroje udávajú niekoľko takýchto nepotvrdených udalostí. Uhryznutie vodnára okrem lokálnych prejavov ako začervenanie, opuch a intenzívna bolesť v mieste poranenia údajne spôsobilo aj celkovú nevoľnosť, vracanie a zvýšenie telesnej teploty. Tieto príznaky pretrvávali 5-7 dní, pričom lokálna bolestivosť v mieste uhryznutia vymizla až po 14 dňoch.
Neželaní nájomníci
Predchádzajúce druhy jedovatých pavúkov sa vyskytujú prevažne vo väčšej vzdialenosti od zaľudnených oblastí a vzájomná konfrontácia je málo pravdepodobná. Existujú ale aj tzv. synantropné druhy pavúkov. 
Sú to druhy pavúkov, ktoré sú svojim spôsobom života naviazané na človeka, alebo jeho blízke okolie. Vyskytujú sa buď v záhradách, kôlňach a hospodárskych miestnostiach, prípadne priamo v ľudskom obydlí. Tento vzájomný (hoci často neregistrovaný) vzťah býva prospešný pre obe zúčastnené strany – pavúk nachádza obživu, a zároveň robí človeku službu a zbavuje ho neželaných návštevníkov a škodcov.
Steatoda grossa (slov. snovačka domová, čes. snovačka domácí, angl. cupboard spider) je pre svoj výzor nazývaný aj falošná čierna vdova. Výzorom tohto jedovatého pavúka skutočne pripomína, na brušku mu však chýba typická červená kresba v tvare presýpacích hodín, a čo je najpodstatnejšie, aj silný, pre človeka nebezpečný jed. Tento synantropný druh možno často nájsť v tmavých priestoroch obydlí, akými sú rohy skríň, šatníkov, pivníc či záhradných domčekov. Samičky dorastajú až do veľkosti 10.5 mm, samčekovia sú spravidla menší.
Ďalším predstaviteľom synantropného druhu je Araneus diadematus (slov. križiak obyčajný, čes. křižák obecný, angl. European garden spider). Patrí u nás medzi najviac rozšírené pavúky. Často ho môžeme pozorovať v záhradách alebo v lesoch a na lúkach, kde si medzi trávami, kríkmi a stromami buduje typické okrúhle siete.
Samička dorastá do veľkosti 20 mm, samček len do 10 mm. Charakteristická je aj krížová kresba na zadnej strane bruška, ktoré je svetlo alebo tmavohnedé.
Jeho blízkym príbuzným je Argiope bruennichi (slov. križiak pásavý, čes. křižák pruhovaný, angl. wasp spider). Pôvodný druh zo Stredomoria sa u nás už udomácnil, a môžeme ho podobne pozorovať na lúkach, v blízkosti ciest a ľudských usadlostí, kde si v trávach nízko nad zemou stavia svoje siete. Samička dorastá do veľkosti až 22 mm a má výrazné „čmeliačie“ sfarbenie so žlto-čiernymi pruhmi. Samček dorastá do veľkosti 8 mm a je menej výrazný. Križiak pásavý býva niektorými mylne identifikovaný ako pradiarka pestrá, nakoľko si podobne ako pradiarka tká svoje kokóny vo vegetácií tráv.
Tegenaria domestica (slov. kútnik domový, čes. pokoutník domácí, angl. barn funnel weaver) je synantropný druh vyskytujúci sa v tesnej blízkosti ľudských obydlí. Môžeme ho pozorovať v domoch, v kôlňach alebo hospodárskych miestnostiach. Dospelá samička dorastá do veľkosti 12 mm, samec do 10 mm.
V záhrade pod kameňmi a na vlhkých miestach ako studne alebo sklepy môžeme naraziť na pavúky Harpactea rubicunda (slov. šesťočka hrdzavá, čes. šestiočka ryšavá) a Amaurobius ferox (slov. cedivka zúrivá, čes. cedivka domovní, angl. black lace-weaver).
Všetky spomínané synantropné druhy pavúkov majú dostatočnú veľkosť na to, aby dokázali pohrýzť človeka. Nejedná sa však o agresívne druhy, a k uhryznutiu dochádza len vo veľmi výnimočných prípadoch. Príznaky bývajú veľmi mierne, vyskytuje sa lokalizované začervenanie, svrbenie a slabá bolesť (slabšia ako uštipnutie včely), ktoré odoznievajú do pár hodín až dní.
Výnimku z tohto pravidla predstavuje falošná čierna vdova, u ktorej bol popísaný tzv. steatodizmus – súbor príznakov vyskytujúcich sa po pohryzení týmto pavúkov. Pri pohryzení sa môžu vyskytnúť bolesť v mieste uhryznutia s regionálnym šírením až na končatiny, návaly tepla a chladu, pocity na zvracanie a zvracanie. Obdobné príznaky sa vyskytujú aj pri pohryznutí pravou čiernou vdovou, kedy je tento syndróm popisovaný ako latrodektizmus, často však s fatálnymi následkami. V prípade steatodizmu sa jedná o miernu formu, evidovanú len u rizikových jedincov so spontánnym ústupom ťažkostí po pár hodinách. Existujú však aj doložené dôkazy prípadov, kedy bol v liečbe steatodizmu použitý protijed RBASV (protijed na uhryznutie čiernej vody), s výrazným ústupom ťažkostí po podaní. Vzhľadom k tomuto faktu teda možno predpokladať, že falošná a pravá čierna vdova sú si podobné nie len vzhľadom, ale v určitej miere aj zložením jedu.
Čo robiť, ak ma uhryzne pavúk?
Najlepším opatrením voči uhryznutiu pavúkom je aktívne predchádzať udalostiam, kedy by k nemu mohli viesť. Treba zdôrazniť, že žiaden z vyššie uvedených druhov nepredstavuje stelesnenú agresiu s úmyslom vyhubiť ľudské pokolenie. Pavúky sú mierumilovné tvory, ktorých človek začne zaujímať až vtedy, keď ich sám ohrozuje. Ak napríklad objavíte pradiarku pestrú v okolí svojho obydlia, nie je vhodné ju chytať do rúk či snažiť sa zlikvidovať jej obydlie (resp. kokón). Ak je to možné, prikryte pavúka skleneným pohárom, opatrne podložte hrubším papierom a takto ho odneste čo najďalej od svojho príbytku.
Vyskytnúť sa však môžu situácie, kedy sa uhryznutiu pavúka nevyhneme, a preto je dobré vedieť ako postupovať. Týchto 5 jednoduchých pravidiel z vás môže spraviť záchrancu, ktorý nebude mať problém podobné situácie zvládnuť. Pamätajte si:
- Zachovajte chladnú hlavu 🆒
Hoci uhryznutie pavúkom nepatrí medzi najpríjemnejšie zážitky, panika môže len zhoršiť priebeh príznakov. Ak už k uhryznutiu aj dôjde, netreba z toho robiť obrovskú vedu – pacient ho prežije bez ujmy. Ak máte po ruke sklenený pohár, chyťte pavúka, alebo ho aspoň odfoťte. Ak ste pavúka stihli (nedopatrením!) zabiť, dajte ho do pohára a zalejte vodkou alebo liehom pre neskoršiu identifikáciu. V identifikácií pavúka vie byť nápomocné napríklad Národné toxikologické a informačné centrum (dostupné na telefóne 24/7), prípadne arachnologické spoločnosti, ktorých stránky uvádzam nižšie. - Postarajte sa o ranu 🩹
Uhryznutie je podobne ako odrenina alebo porezanie porušením celistvosti organizmu, a môže byť bránou pre mnohé baktérie. Pavúky na svojich chelicerách môžu niesť také baktérie ako sú napríklad pôvodca tetanu (Clostridium tetani) alebo pôvodca tuberkulózy (Mycobacterium tuberculosis). Dôležité je preto prvotné ošetrenie rany, a to dostupným dezinfekčným roztokom, prípadne mydlom a vodou. Po dezinfekcii rany sa snažíme o zmiernenie vznikajúceho opuchu – postihnuté miesto držíme vo zvýšenej polohe a lokálne ho chladíme (napríklad kockou ľadu) aspoň 10-15 minút. Miesto uhryznutia je potrebné sledovať – ak sa po viacerých dňoch začervenanie zväčšuje, bolesti pretrvávajú alebo sa zhoršujú, pričom sa vyskytnú aj horúčky, je možná šíriaca sa infekcia z rany a je potrebné vyhľadať lekára. Rovnako si cestou obvodného lekára treba overiť (prípadne doplniť) očkovanie proti tetanu.
- Využite, čo máte doma 💊
Častokrát sa v návale paniky stáva, že ľudia nevyužijú všetky možnosti liečby, ktorá im je dostupná už v pohodlí domova, a potom si nespokojne odsedia pár hodín na urgentnom príjme bez špeciálnej liečby, ktorú očakávame minimálne takú ako z amerických seriálov. Väčšinu z príznakov, ktoré sa objavia po uhryznutí našimi pavúkmi sme však schopní zvládnuť aj doma pomocou voľne dostupných liekov. Ak sa u vás alebo vášho „pacienta“ vyskytnú bolesti, vyskúšajte bežné prípravky s obsahom ibuprofénu (napr. Ibalgin), paracetamolu (napr. Paralen) alebo kyseliny acetylsalicylovej (napr. Acylpyrin). Ak postihnuté miesto svrbí, je možné siahnuť po voľne dostupných antihistaminikách ako loratadín (napr. Claritine) alebo cetirizín (napr. Zodac). Tieto voľne dostupné liečivá vedia zmierniť prvotné znepokojujúce príznaky po uhryznutí a ušetriť jednu zdĺhavú návštevu nemocnice.
- Ak nič nepomáha, vyhľadajte pomoc 🚑
Hoci zväčša uhryznutie stredoeurópskym pavúkom nepredstavuje riziko ohrozenia života, existujú aj prípady, kedy takéto uhryznutie dokáže mať dramatický priebeh. Jedná sa predovšetkým o deti, starších ľudí a silných alergikov, ktorí môžu mať výrazné celkové prejavy. Ak sa u uhryznutého jedinca vyskytnú ťažkosti s dýchaním, výrazný opuch tváre a jazyka, prípadne bezvedomie, splňte prvé dva body z tohto zoznamu a zabezpečte urýchlene odbornú pomoc.
- Porozprávajte známym, ako sa veci majú s našimi pavúkmi
Po všetkých týchto zákrokoch budete vo svojom okolí miestny špecialista na útoky pavúkov! Rozprávajte so svojimi známymi ako sa veci majú, urovnajte na pravú mieru mieru nebezpečia uhryznutia našimi druhmi pavúkov, a buďte pomysleným ombudsmanom pre práva zraniteľných pavúkov. 😊 Napokon v Strednej Európe je naša arachnofóbia z pohľadu nebezpečenstva miestnych druhov skutočne nepodložená.
Zvonec na koniec
Tak, a dočítali ste sa až na koniec. Aj napriek všetkým nepekným obrázkom, veľký rešpekt! Ak vás pavúky ani po mojich riadkoch neomrzeli, nižšie nájdete knihy a zdroje, ktoré by vás mohli potešiť. A ešte jedna vec. Ak poznáte niekoho, komu by sa táto tvorba páčila, dajte mu o projekte vedieť zdieľaním na sociálnej sieti. Ak nechcete premeškať najnovšie články zo sveta MEDEXonline, prihláste sa na newsletter v bočnom paneli, alebo dajte like na FB alebo Twitter. Za váš čas pekne ďakujem a pre dnes sa lúčim. Nazdar!
UŽITOČNÉ ČÍTANIE PRE PAVÚKOFILOV
- Peter Gajdoš, Ľudmila Černecká, Valerián Franc & Anna Šestáková: Pavúky Slovenska. 2018, 172 strán
- Antonín Kůrka; Milan Řezáč; Rudolf Macek: Pavouci České republiky. 2019, 624 stran
-
Silvia Plačková, Jaroslav Kresánek, Blažena Cagáňová, INTOXIKÁCIE HUBAMI, RASTLINAMI A ŽIVOČÍŠNYMI TOXÍNMI, 2013, 176 s.
- Stránka Slovenskej arachnologickej spoločnosti – reporty konferencií, zoznam miestnych druhov, prehľad akcií
- Stránka Českej arachnologickej spoločnosti – monitoring druhov, aktuálne štúdie a iné info
-
Švajčiarska stránka o pavúkoch Európy – dostupná v ANJ a NEJ, odborný portál s podrobným popisom jednotlivých druhov
- Vivarista.sk - Česko-slovenský online magazín o vivaristike
UPOZORNENIE
Články MEDEXonline a informácie v nich nenahrádzajú odborné zdravotnícke poradenstvo, a majú len informatívny charakter. Kedykoľvek je vaše zdravie alebo život v ohrození, vyhľadajte odbornú pomoc.
