Očakávaný marcový štart rakety s posádkou Crew-10 na Medzinárodnú vesmírnu stanicu má svoj pracovný plán už teraz pripravený, a treba povedať, že je nabitý mnohými fascinujúcimi experimentami. Z celkového počtu takmer 150 vedeckých projektov, je až 27 venovaných medicínskemu výskumu so zameraním na najčastejšie problémy spojené s vesmírnym prostredím. Pre všetkých vesmírnych nadšencov sme preto založili novú sériu článkov, ktorá pri nasledujúcich letoch na ISS vždy poskytne tie najzaujímavejšie medicínske experimenty zo súčasnej vesmírnej misie. Poďme sa teda pozrieť, aké vesmírne bádanie nás čaká počas expedície s označením 73.
Choroba z pohybu a jej protiopatrenia
Agentúra: 
NASA
Problém: Vesmírna kinetóza
Popis: Vesmírna kinetóza – teda choroba z pohybu charakteristická nevoľnosťou a točením hlavy, je dlho známou komplikáciou vesmírnych letov, vyskytujúcou sa predovšetkým v začiatkoch misie pri vstupe do beztiažového stavu, alebo naopak po návrate do atmosféry. Výskum dokazuje vysoký výskyt kinetózy pri dlhodobých vesmírnych letoch, pričom niektoré prípady sú natoľko závažné, že obmedzujú pracovné úlohy členov posádky. Na zlepšenie výkonnosti posádky sú testované ako farmakologické postupy, tak aj nefarmakologické postupy na zmiernenie príznakov (napr. obmedzenie pohybov hlavy). Mnohé farmakologické preparáty boli testované v súvislosti s týmto javom, veľa z nich má však obtiažnu aplikáciu (injekčne do žily/ do svalu), alebo má vysoký výskyt nežiadúcich účinkov.
V rámci aktuálneho experimentu astronauti využijú nové zloženie nosného gélu – tzv. intranazálneho skopolamínu v nízkych dávkach (0,4 mg). Okrem zvýšenej biologickej dostupnosti pri vstrebaní nosovou sliznicou, a minimálnymi vedľajšími účinkami, ponúka intranazálna forma bezpečnú neinvazívnu metódu, ktorú si astronauti môžu podávať sami s rýchlym nástupom účinku počas pobytu v extrémnom prostredí beztiaže.
Využitie mimo vesmírnych aktivít: Ak sa táto forma liečby skopolamínom overí ako efektívna na chorobu z pohybu, jej jednoduchá aplikácia a rýchly účinok majú potenciálne využitie napríklad pri vojenských výsadkových záchranných akciách, u námorníkov, pri akútnych ochoreniach či v komerčnej sfére zábavných parkov alebo zážitkov vo virtuálnej realite.
Ďalšie z kategórie MDX.SPACE
Kvalita spánku na obežnej dráhe
Agentúra: 
ESA
Problém: Kvalita spánku v prostredí beztiaže
Popis: Pobyt na Medzinárodnej vesmírnej stanici je mimoriadne špecifický z pohľadu na spánok. Astronaut obývajúci ISS, ktorá obehne Zem takmer 16-krát za pozemský deň, má možnosť pozorovať východ a západ slnka každých 45 minút. Nakoľko ľudský mozog je evolučne prispôsobený na 24 hodinový deň, ktorému odpovedá aj jeho spánkový cyklus so striedaním dňa a noci, je toto prostredie pre človeka mimoriadne neštandardné, a spánkový cyklus tak musí byť regulovaný – striedaním „dňa a noci“ umelým osvetlením. Okrem toho nie je celkom jasné, či samotné prostredie beztiaže nemá vplyv na funkcie mozgu, a teda aj na kvalitu spánkového cyklu. Pre astronautov plniacich náročné technické či vedecké úlohy, je kvalitný spánok mimoriadne potrebným pre úspešné, a predovšetkým kvalitné plnenie misie.
Tím vedcov Európskej vesmírnej agentúry preto vytvoril experiment na analýzu spánku astronautov. Na zaznamenanie spánkového cyklu je používaný špeciálne vyvinutý EEG prístroj v podobe slúchadiel do uší, ktorý dokáže analyzovať kvalitu spánku na úrovni štandardného polysomnografu. Túto vychytávku používajú astronauti už teraz počas svojho spánku na Zemi, neskôr budú každý večer svoj spánok analyzovať počas vesmírnej misie, a obdobne aj po návrate na Zem po ukončení misie. Vedci budú potom schopní vyhodnotiť kvalitu spánku, porovnať jeho kvalitu voči údajom zo Zeme, a to individuálne u každého astronauta.
Využitie mimo vesmírnych aktivít: Minimalistická verzia snímača spánkového cyklu v podobe slúchadiel môže v budúcnosti nahradiť štandardné polysomnografické vyšetrenie. Analýza umelo regulovaného spánkového cyklu bude tiež vedieť napomôcť v zlepšovaní kvality spánku, a teda aj oddychu aktívne pôsobiacich astronautov na obežnej dráhe.
Cievne starnutie
Agentúra: 
CSA
Problém: Starnutie tepien po pobyte vo vesmíre
Popis: V relatívne nedávnej dobe sa podarilo agentúram zodpovedným za zdravie astronautov zistiť, že doposiaľ zdraví astronauti sa po dlhodobých vesmírnych letoch vracajú s poškodením tepien, ktoré zodpovedá zostarnutiu o 20-30 rokov. Vplyvom vesmírneho prostredia dochádza k nežiadúcemu starnutiu tepien, a to napriek špičkovo vyváženej diéte astronautov a pravidelnému športovaniu. Prvotné dáta zamerané na túto problematiku naznačujú, že starnutie tepien môže vznikať dôsledkom kombinácie kozmickej radiácie, odbúravania kostného tkaniva vplyvom beztiaže, a poruche metabolizmu na úrovni spracovávania cukrov.
Štúdia kanadskej vesmírnej agentúry sa preto zameriava na monitoring astronautov z pohľadu zdravia tepien, a pokúsi sa rozlúsknuť toto záhadné ochorenie prakticky zdravých ľudí. Monitoring sa zameria predovšetkým na kombináciu testov ako glukózový tolerančný test, odber krvných vzoriek, sledovania životných funkcií ako krvný tlak, tep srdca či hodnoty saturácie krvi, a napokon aj ultrazvukové vyšetrenie tepien. Tieto testy podstúpia astronauti opakovane, ako pred štartom misie, tak počas vesmírneho letu, a obdobne aj po návrate na Zem. Vedci tak budú schopní porovnať odchýlky jednotlivých parametrov a zistiť ich vzájomné vzťahy vzhľadom k prostrediu beztiaže.
Využitie mimo vesmírnych aktivít: Pochopenie vzájomného prepojenia faktorov vedúcich k starnutiu ciev môže viesť ku kvalitnejšej starostlivosti o pacientov s cievnym postihnutím.
Zvonec na konec
Pre prvý článok našej série by to bolo v stručnosti všetko. Pre všetkých zdatných, ktorým táto nádielka medicínskej vedy nestačila, odporúčam odkaz na Research Explorer americkej NASA, kde možno nájsť všetky súčasné aj minulé vedecké projekty.
V Medicíne na ISS sa vidíme aj nabudúce, a to pri ďalšej expedícií 74., ktorá zaiste prinesie opäť kvalitný výskum na našu obežnú dráhu. Za tvoj čas ti ďakujem a pre dnes sa lúčim. Nazdar!
