MDX.POLAR – O antibiotickej bakteriálnej rezistencii počúvame v posledných rokoch z médií čoraz častejšie. Pravdou je, že aj v slovenských nemocniciach je mikrobiálna rezistencia vážnym problémom. Výzvou novodobých výskumníkov je preto včas objaviť a priniesť do praxe nové antibiotiká, ktoré budú schopné zabíjať aj rezistentné druhy. A v tomto vedeckom zápolení, ako ukazuje nedávna štúdia ekvádorského kolektívu, má významnú úlohu aj výskum polárnych oblastí a polárna medicína.
Ekvádorskému kolektívu vedcov z antarktickej výskumnej stanice Pedro Vincente Maldonado na ostrove Greenwich sa podaril zaujímavý objav. Vo svojej vedeckej práci sa tento tím zameral na skúmanie mikroskopických húb v antarktickej pôde. Vo vzorkách pôdy, ktoré získali neďaleko svojej základne v oblasti zvanej Fort William Point, boli schopní izolovať niekoľko špecifických druhov húb. Tieto neobyčajné druhy, charakteristické vysokou odolnosťou voči drsným okolitým podmienkam, by podľa vedcov svojou fyziologickou adaptáciou na prostredie mohli produkovať sekundárne látky s biotechnologickým potenciálom. Preto boli izolované druhy týchto húb, menovite Penicillium sp., Thelebolus sp., Antarctomyces sp. a Cryptococcus gilvescens následne podrobené experimentu na zistenie ich antibakteriálnej aktivity proti medicínsky relevantným gramnegatívnym (E.Coli – črevná baktéria; Klebsiella pneumoniae – vyvolávateľ močových a pľúcnych infekcií) a grampozitívnym baktériám (Enterococcus faecalis – črevná baktéria; Staphylococcus aureus – potentná multirezistentná baktéria). Výsledky experimentu sú povzbudivé.
Dva druhy zo sledovaných húb (Penicillium sp. a Cryptococcus gilvescens) vykazovali významnú antibakteriálnu aktivitu proti všetkým testovaným baktériám. Huba druhu Thelebolus bola schopná svojimi metabolitmi likvidovať len črevnú gram-negatívnu baktériu E.Coli. Posledná z menovaných druhov húb, Antarctomyces sp., nebola schopná zamedziť v raste žiadnej z medicinsky významných baktérií.
Je možné, že niektoré z vyššie menovaných druhov húb by mohli stáť na počiatku objavu nových antibiotických prípravkov, ktoré na svete zachraňujú život miliónom ľudí ročne. Už staršie výskumy polárnych oblastí ukázali, že práve mikroorganizmy extrémnych oblastí polárneho kruhu majú schopnosť produkovať látky s antibakteriálnym, antivírusovým, protizápalovým či dokonca protinádorovým účinkom. Polárny mikrobióm teda pre ľudstvo stále predstavuje pomyselnú truhlicu pokladov, ktorá obsahuje zaujímavé druhy mikroorganizmov s doposiaľ neodhalenými liečivými účinkami. Aj z tohto dôvodu sú polárne oblasti hodné našej pozornosti a vysokej priority v ochrane zachovania ich klimatickej prirodzenosti.
