Dýchanie xenónu (športový doping) dokáže pomôcť komerčným horolezcom zdolať Mt.Everest za necelý týždeň. Aspoň tak to tvrdí Lukas Furtenbach, manažér cestovnej kancelárie Furtenbach Adventures. Táto rakúska spoločnosť zameraná na vysokohorské expedície, má v pláne so svojimi klientmi najvyššiu horu sveta zdolať v rekordne krátkom čase, a to za pomoci anestetického plynu xenónu. Informácia do sveta prenikla v januárovom článku Financial Times, a začiatok nového roka bol tak plným kontroverzie v horolezeckej komunite. Napokon bol ošiaľ ohľadom používania xenónu tak veľký, až Medzinárodná horolezecká asociácia k tejto problematike musela vydať oficiálne stanovisko. Má xenón oprávnené miesto v urýchlení aklimatizácie na výšku, alebo sa jedná iba o šikovný marketingový ťah? Účinky xenónu na ľudské telo majú jasnú odpoveď.
Xenón patrí spolu s argónom medzi vzácne plyny, ktoré sa prirodzene vyskytujú v zemskej atmosfére. Zatiaľ čo argón svoje využitie nachádza v priemysle ako ochranný plyn pri zváraní, xenón našiel svoje uplatnenie v medicíne, a to ako anestetický plyn pri chirurgických operáciách. Svojej popularite sa teší najmä vo východnej Európe, najmä v Rusku, ktoré je spolu s Ukrajinou najväčším producentom tohto vzácneho plynu. Na Slovensku, ani vo väčšine krajín Európskej únie sa ako anestetikum xenón nevyužíva.
Svoju skutočnú popularitu však po prvýkrát získal v inom odvetví. Stalo sa tak pri zimných olympijských hrách v roku 2014 v Soči. Počas týchto hier sa v medailovo-úspešnom ruskom tíme prevalila aféra – športovci počas svojej prípravy mali pravidelne vdychovať vysoké koncentrácie xenónu, aby zvýšili svoj atletický výkon. Účinky xenónu na ľudský organizmus boli v medzinárodných kruhoch dovtedy neznáme, a po tomto incidente sa začalo s jeho rozsiahlym štúdiom. Antidopingovému vyšetrovaciemu tímu sa počas výskumov podarilo zistiť, že xenón dokáže v ľudskom organizme zvyšovať hladiny erytropoetínu – hormónu podporujúcom vznik červených krviniek. Okamžite po tomto objave bol pre športové účely Svetovou antidopingovou agentúrou zakázaný ako dopingová látka, spolu s argónom.
Na schopnosti xenónu zvyšovať produkciu erytropoetínu stavia aj Furtenbach pri svojej ambicióznej expedícií. Účinky xenónu v zlepšení fyzickej výkonnosti, ktorý dýchal tesne pred začiatkom výstupu na horu, vysúšal aj sám Furtenbach pred výstupom na Aconcaguu – najvyšší vrchol Južnej Ameriky. Pre Financial Times Rakúšan prezradil: „Na vrchol som vystúpil osem dní po odlete z Innsbrucku a hore som nemal žiadne problémy. Oximeter mi ukazoval vyššie hladiny saturácie kyslíka v krvi, ako mali miestni horskí vodcovia. Stál som tam a hovoril si – OK, toto skutočne funguje. Bol som o tom presvedčený“. Podobný postup sa mu podarilo niekoľkokrát zopakovať pri ďalších expedíciách, a v tomto roku sa svoj program rozhodol ponúknuť klientom. Za použitím xenónu v kombinácií s hypoxickým aklimatizačným tréningom vidí zefektívnenie výstupu pre časovo vyťažených klientov, a zároveň zvýšenie bezpečnosti. Takáto bezpečnosť a efektivita však samozrejme nie je zadarmo. Suma za jedného člena expedície sa šplhá na závratných 150 000 eur, z čoho samotná dávka xenónu predstavuje čiastku 5000 eur. Prvými klientmi tejto luxusnej expedície v máji tohto roku majú byť pilot a vodca skupiny Garth Miller, Alistair Carns – Minister veteránov vlády Veľkej Británie a dvaja interpreti, ktorých meno Financial Times nezverejnilo.
Ďalšie z kategórie MDX.MOUNTAIN
Rozličný názor na použitie xenónu v horolezectve má Medzinárodná horolezecká asociácia, ktorá v reakcii na kontroverzné tvrdenia Furtenbach Adventures vydala oficiálne stanovisko svojej medicínskej komisie. Tá jednoznačne tvrdí. že podľa súčasnej literatúry neexistujú dôkazy, že dýchanie xenónu zlepšuje výkonnosť v horách. Jeho nevhodné používanie môže byť dokonca nebezpečné. Hoci jednorazové vdýchnutie xenónu môže merateľne zvýšiť uvoľňovanie erytropoetínu, toto zvýšenie nie je trvalé počas štyroch týždňov používania a nie je spojené s nárastom počtu červených krviniek. Podľa literatúry sú účinky na výkonnosť nejasné a pravdepodobne neexistujú.
Aklimatizácia na nadmorskú výšku je zložitý proces, ktorý v rôznej miere ovplyvňuje rôzne orgánové systémy, ako sú mozog, pľúca, srdce, obličky a krv, a tento proces nie je dodnes úplne pochopený. Keďže vplyv fyziologických zmien na organizmus trvá niekoľko dní až týždňov, z fyziologického hľadiska nemôže byť kľúčom k zlepšeniu aklimatizácie alebo zvýšeniu výkonnosti jednorazové podanie akéhokoľvek lieku. Najmä v prípade erytropoetínu, ktorého produkcia sa zvyšuje účinkom xenónu, trvá zvýšenie počtu červených krviniek niekoľko týždňov. V prípade štúdií xenónu sa však potvrdilo len zvýšenie samotného erytropoetínu bez účinku na červené krvinky. UIAA ďalej zdôrazňuje, že xenón je anestetický plyn, a teda liek, s príslušnými nežiaducimi účinkami a zdravotnými rizikami. V nekontrolovanom prostredí, čím vysokohorské prostredie jednoznačne je, a neskúsených rukách by mohlo dôjsť k zhoršeniu mozgových funkcií, ohrozeniu dýchania a dokonca k smrti. Jedna zo štúdií preukázala výraznú sedáciu u ľudí, ktorí xenón používali v dávkach odporúčaných na horolezectvo. Aj mierna sedácia je v potenciálne nebezpečnom prostredí vysokohorskej turistiky škodlivá.
Používanie xenónu teda môže byť z pohľadu súčasných medicínskych poznatkov skôr šikovným marketingovým ťahom pre luxusné expedície, alebo kvalitným placebom, podporujúcim výkon na hore. Akokoľvek plánovaná májová expedícia dopadne, je jasné, že pri jej úspechu účinok xenónu zohrá skôr len marginálnu úlohu.
